Oprava základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke

V nadväznosti na (nový) inštitút opravy základu dane podľa §25a zákona o DPH, čiže pri nevymožiteľnej pohľadávke by sme sa Vás chceli spýtať nasledovné. Náš klient, spoločnosť A, pred xy rokmi dodala tovar spoločnosti B. Samozrejme, spoločnosť B odmietla za tovar zaplatiť, a tak sa cez súdny spor a exekúciu začalo vymáhanie pohľadávky. Spoločnosť B sa opäť pred xy rokmi zlúčila s inou spoločnosťou a vytvorili spoločnosť C. Pohľadávky tak právnou cestou nadobudli nového dlžníka pod názvom C. Táto spoločnosť však vstúpila do likvidácie a od exekútora prišlo vyrozumenie o ukončení vymáhania pod dôvodom nevymožiteľnej pohľadávky a exekúcia bola zastavená.

Otázne pre nás je, ak chceme DPH priznanú na pôvodných faktúrach opraviť cez inštitút opravy základu dane z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky, máme tento opravný doklad, za podmienky splnenia ostatných náležitostí ustanovenia par. §25a zákona o DPH, vystaviť na pôvodnú spoločnosť B alebo ho máme vystaviť na spoločnosť C a zaslať, predpokladám, najlepšie poštou a mailom?

Zatvorená prevádzka a likvidácia tovaru z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti / trvanlivosti

Spoločnosť vlastní Penzión, ktorý na základe pandemických opatrení je už 5 mesiacov zavretý. Čo s tovarom, ktorý zostal v prevádzke a je už po záruke, jedná sa hlavne o pochutiny a nápoje ako napr. oriešky, pivo v plechovkách, ovocné nápoje v sklenených fľašiach. Môžeme ich odpísať do daňových nákladov? Alebo ako manko do nedaňových nákladov a zároveň odviesť DPH?

 

Deregistrácia dph a mŕtvy spoločník

Spoločnosť s.r.o, v ktorej konateľ a spoločník zomrel v roku 2016, a stále prebieha dedičské konanie (4roky). V roku 2018 tejto spoločnosti FR SR zrušilo registráciu na DPH. Účtovníctvo spoločnosti ani komunikácia s FR SR nie je – na čo bolo už podané trestné oznámenie (táto skutočnosť bude uvedená v mimoriadnej účtovnej závierke v poznámkach).

Spomínaná spoločnosť má v majetku nehnuteľnosť – dom a pozemok, a vozidlá (ktoré sa stratili, na čo bolo tiež podané trestné oznámenie). Je však dôvodné sa domnievať, že predmetná nehnuteľnosť bola nadhodnotená s cieľom dosiahnuť pri jej obstaraní vyšší nadmerný odpočet. Ak by sa daná nehnuteľnosť aktuálne precenila za účelom zostavenia mimoriadnej účtovnej závierky, jej cena by bola nižšia.

Medzičasom však je možná dohoda – nový nadobúdateľ tejto obchodnej spoločnosti, ktorý sa však bojí nadmerných odpočtov za minulé obdobia, a prípadného dodanenia DPH. Aký má vplyv samotný akt deregistrácie DPH za okolností, ako bolo vyššie spomínané na povinnosti spoločnosti pri nadmerných odpočtoch, resp, aké kroky môže podniknúť FR SR voči novému majiteľovi.

 

Nákup IT služieb od firmy z 3.krajiny (Anglicko)

Slovenská spoločnosť /reklamná agentúra/, platiteľ DPH nakupuje IT služby (programovanie a tvorba webovej stránky, servis webovej stránky, grafické úpravy na webovej stránke) od anglickej spoločnosti (LTD). Anglická spoločnosť nie je registrovaná v EU krajinách, nemá pridelené EU VAT NUMER.

Aké povinnosti súvisiace s takouto obchodnou transakciou má slovenská spoločnosť pri vykazovaní DPH. Je potrebné fakturáciu za služby samozdaniť a odviesť zo služieb DPH v SR, alebo sú takéto služby mimo režim DPH.

Pozn. pre potvrdenie, alebo vyvrátenie názoru: Je to prijatie služby z tretej krajiny od firmy ktorá nemá pridelené VAT NUMER, faktúru je potrebné uviesť v DPH evidencii, samozdaniť (+/-) a uviesť v kontrolnom výkaze, stĺpec IČ DPH zostáva prázdny nakoľko takýto údaj nemáme. Dostal som informáciu, že takáto spoločnosť z tretej krajiny by mala byť registrovaná na Slovensku ako poskytovateľ služieb na SR, mať pridelené IČ DPH a následne by mala byť fakturácia s prenosom daňovej povinnosti. (Neviem či je tá informácia správna alebo nie, ale dodávateľ IT služieb nie je registrovaný na SR.)

Nárok na odpočet DPH pri obstaraní bytu obchodnou spoločnosťou

Dobrý deň. Sro, ktorú externe účtujem sa zaoberá predajom stavebného materiálu, montážou sadrokartónu a prenájmom vlastných nehnuteľností iba zdaniteľným osobám/sklady, kancelárie/. Rozhodli sa kúpiť do spoločnosti byt v bytovom dome, ktorý je v súčasnej dobe vo výstavbe. Na moju otázku, čo s bytom ďalej, aby sme sa správne rozhodli či máme nárok na odpočet DPH mi konateľ odpovedal, že si tam zriadi sídlo a kancelárske priestory odkiaľ bude riadiť spoločnosť, a možno prenajme časť ako kanceláriu zdaniteľnej osobe. Firma obdržala prvú zálohovú faktúru na 5000,- Eur a po úhrade daňový doklad k prijatej platbe s rozpisom DPH. Konateľ s developerom sa dohodli na ďalšich dvoch úhradách 15000,- Eur a 22 000 Eur ktoré spoločnosť zaplatila v marci 2021 a obdržala na to taktiež daňový doklad k prijatej platbe s rozpisom DPH. Overovala som si na finančnej správe či máme vôbec nárok na odpočet DPH a či už aj z prijatých platieb alebo až po dokončení bytu a na poradenstve mi bolo povedané, že ak v byte zriadime sídlo a nemáme oslobodené plnenia tak samozrejme. Spýtala som sa ak položím túto otázku písomne či bude odpoveď takáto istá. Bolo mi povedané že áno, tak som napísala písomný dotaz. Prišla mi nasledujúca odpoveď :

Dobrý deň,

zákon o DPH striktne nevymenúva, z ktorých tovarov a služieb vzniká právo na odpočet DPH, a z ktorých nevzniká. Právo na odpočet DPH je na preukazovaní platiteľa DPH, či nakúpené tovary a služby použije, resp. vie premietnuť do svojej ekonomickej činnosti, ktorá podlieha DPH na výstupe.

Aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, nadobudnuté tovary a služby musia mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, pričom existencia tohto spojenia je nevyhnutná ešte pred tým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočítanie dane, a to z dôvodu stanovenia rozsahu tohto oprávnenia. To znamená, že v čase vzniku práva na odpočítanie dane musí byť zrejmý účel, na ktorý sa prijaté tovary a služby použijú.

K postupom v prípade daňovej kontroly a preukazovaní sa v prípade odpočtu DPH nie sme oprávnený vyjadrovať sa.

Uvedené si musí daňový subjekt posúdiť sám.

Uvedená odpoveď má informatívny charakter a bola vypracovaná na základe informácií poskytnutých daňovým subjektom v jeho žiadosti.

S pozdravom
Ing. Eva Krupová
Centrum podpory pre dane
Finančné riaditeľstvo SR “

Položila som presne takú istú otázku ako Vám, len som to ešte doplnila o otázku ako by mal preukázať pri prípadnej daňovej kontrole konateľ, že v byte zriadi sídlo a kancelárske priestory? Či bude stačiť zatiaľ čestné vyhlásenie alebo interná smernica.
Konateľ je uzrozumený s tým, že ak by aj mal nárok na odpočet DPH a uplatní si ho, pri zmene účelu použitia bude musieť odpočítanú daň odviesť.
Takže moja otázka na Vás by bola, či máme nárok na odpočet DPH z takéhoto bytu, ktorý bude dokončený až v roku 2022. Ak áno tak kedy? Môžeme si uplatniť DPH už z prijatej platby / ja som v tej odpovedi z finančnej správy pochopila, že asi nie pretože ten zrejmý účel podľa nich nemám ako preukázať ak som to pochopila správne /. A ak by sme si odpočet z prijatej platby neuplatnili môžeme tak urobiť až pri dokončení bytu keď obdržíme vyúčtovaciu faktúru na ktorej ale budú odpočítané zálohy a tiež DPH, ktorá bola vyúčtovaná daňovým dokladom k prijatej platbe. Za skorú odpoveď Vám veľmi pekne ďakujem.

Darček pre zákazníka pri kúpe tovaru

Ako postupovať v prípade, ak chcem pri nákupe dať zákazníkovi darček. Mám obchod s chovateľskými potrebami, som platiteľ DPH a stálym zákazníkom by som chcela pri nákupe dať napríklad maškrtu pre psa zadarmo alebo za 0,01 cent. Ako je to v prípade DPH, ak ja nakúpim tovar a odpočítam si DPH, môžem ďalej tento tovar predať za ten 0,01 cent? Alebo nemám nárok na odpočet DPH v tomto prípade? Mám to účtovať ako tovar alebo ako réžiu? Ak tento tovar mám na sklade vyskladním ho v hodnote 0,01 cent?

Doprava a reťazové transakcie s tovarom v rámci EÚ

Mám otázku k trojstrannému obchodu v postavení druhý odberateľ a zabezpečeniu prepravy k nemu.

Mám slovenského klienta registrovaného na SK – firma B, ktorý zároveň žiada o registráciu na DPH v Rakúsku (AT), lebo ide dodávať tovar iným platiteľom DPH registrovaným v AT.
Tovar si objednal u slovenského dodávateľa – firma A tiež reg. na DPH v SK, ktorý ďalej zadá svojmu partnerovi registrovanému v IT vydať tovar a ten putuje z IT priamo k zákazníkom registr. v AT. K nám príde faktúra od slovenského platcu za tovar ako druhému odberateľovi, ale pod rakúskym VAT číslom, aby bol zachovaný trojstranný obchod. My potom fakturujeme pod Rakúskym VAT číslom za tovar rakúskym zákazníkom. Lenže dopravu si chce manažovať slovenská firma B, nakoľko firma A na to nemá kapacity ani skúsenosti, licencie, atď., otázne je, či by im nehrozila povinnosť registrácie v IT z dôvodu, že tovar sa začne prepravovať v IT a končí v inom štáte EU už len ako zásielková forma dodania tovaru.
Problém je s dopravou, kedy trojstranný obchod môže byť len za splnenej aj tejto podmienky :
– tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa,
Môj návrh klientovi bol, manažovať pre nich dopravu v ich mene a na ich účet, tak aby bola podmienka trojstranného obchodu zachovaná a aby sa cena prepravy nepremietala do ceny tovaru odmenu za túto službu, lebo proces kalkulácie za tovar je komplikovaný. Potom náklady s prepravou by cez napr. mandátnu zmluvu fakturovali do firmy B do firmy A ako určitý druh služby, napr. manažersky poplatok, sprostredkovanie obchodu, atď.
Alebo našlo by sa aj iné riešenie?

Trojstranný obchod a prenos DP v jednej faktúre

CZ platiteľ DPH našej firme (SK platiteľ DPH) vystavuje faktúru, na ktorej je uvedené:
– tovar s textom: Dodaní zboží platci do jiného členského státu osvobozeno od dane v tuzemsku dle §64 zákona č. 235/2004 Sb. – daň odvede zákazník
– ostatné náklady colnice č. …. a uvedený CN=Čina s textom – dodaní zboží v rámci Evropské unie dle §17 zák. o DPH- jedná se o tristranný obchod – daň odvede zákazník

Ako to máme uvádzať do kontrolného výkazu a do výkazu DPH?

Nadobudnutie tovaru z IČŠ – faktúra vyhotovená skôr ako bol tovar dodaný

Chcela by som poprosiť o radu, ktorým dňom vzniká daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru z IČŠ a kedy máme právo na odpočítanie dane ak:
– 1. záloha za tovar zaplatená 5.11.2020 a 2.záloha zaplatená 28.12.2020
– tovar prevzatý špedičnou firmou 3.2.2021 a dovezený na Slovensko 4.2.2021
– s tovarom doručená aj faktúra za tovar s dátumom vystavenia 21.12.2020.
Vznikne DP dňom vystavenia faktúry v 12/2020 alebo až prevzatím tovaru v 2/2021?

Online workshop pre Slovákov a Poliakov a samozdanenie

Pre klienta v SR urobil Poľský dodávateľ online workshop. Účastníci však boli Slováci aj Poliaci, čiže Poliaci to sledovali v Poľsku. Za obe skupiny faktúru hradí slovenský odberateľ. Bude to výdavok projektu. Podľa mojich vedomostí, keďže ide o dodávateľa online služby z inej krajiny, slovenský odberateľ je povinný vykonať samozdanenie DPH. Je to takto v poriadku, aj keď časť sledujúcich bola mimo územia SR?