Navrhujeme zlúčenie 3 samostatných výkazov (daňové priznanie, kontrolný výkaz a súhrnný výkaz k DPH) do jedného výkazu k DPH, ktoré by bolo vyplňované len v tých častiach, ktoré sa daného daňovníka (platiteľa dane) týkajú.

Týmto sa uľahčí práca z podávania 3 rôznych výkazov na jedno podanie (jedného výkazu).

Prepojenie obce s katastrom nehnuteľností za účelom vydania výmeru k dani s nehnuteľností (s možnosťou odvolať sa v prípade zmeny vlastníkov, nadobudnutia nehnuteľnosti alebo prevodu nehnuteľnosti) tak, aby daňovníci nemuseli podávať daňové priznanie k dani z nehnuteľností vôbec.

V súčasnosti FR SR zasiela daňovníkom do osobnej zóny daňovníka „predvyplnené“ daňové priznania k dani z motorových vozidiel. Toto daňové priznanie ale neobsahuje automobily obstarané v priebehu roka, resp. obsahuje automobily, pri ktorých došlo k zmene vlastníka vozidla. Prepojením FS SR s Dopravnými inšpektorátmi by mohli byť daňové priznania aktualizované o zmeny, ktoré sa uskutočnili počas roka (samozrejme s tým, že pri obstaraní nového automobilu by si daňovník musel uviesť dátum vzniku daňovej povinnosti v daňovom priznaní sám).

ZoDzMV

Úprava inštitútu zdaňovania benefitu v podobe poskytnutia automobilu na používanie na služobné a aj súkromné účely zamestnanca.V súčasnosti je znenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP v takom znení, že zamestnancovi (vrátane napr. konateľa / spoločníka, aj keď nie je v pracovnom pomere) sa zdaňuje zamestnanecký benefit v podobe motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac. V zmysle uvedeného ustanovenia sa teda zdaňuje takýto benefit aj v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec (vrátane napr. konateľa / spoločníka, aj keď nie je v pracovnom pomere) v skutočnosti nepoužil automobil aj na súkromné účely.

V MČ Petržalka je bežnou praxou, že v prípade, ak chce konateľ mať umožnené bezplatné parkovanie s „firemným“ vozidlom, jediným riešením je predložiť zmluvu o používaní motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely (čo mnoho konateľov v nevedomosti spraví). Takéto konanie MČ považujeme za diskrimináciu ak porovnáme postavenie SZČO a konateľa / spoločníka napr. v jednoosobovej s.r.o.. Pri takomto scenári by s.r.o. pri podpísaní takejto zmluvy s konateľom, zdaňovať mu nepeňažný príjem v podobe umožnenia používať automobil aj na súkromné účely. Konateľ má ale špecifické postavenie, pretože v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov sa za pracovnú cestu považuje cesta, ktorá trvá od nástupu napr. konateľa na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. Z uvedeného vyplýva, že aj cesta z trvalého / prechodného bydliska napr. konateľa do sídla spoločnosti sa považuje za pracovnú cestu. Podmieňovať podpisovanie dohody používaní motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely, aby konateľ mohol parkovať na vyhradených parkovacích miestach v MČ Petržalka v mieste svojho trvalého bydliska považujeme v porovnaní s FO – SZČO za diskriminačné. Z praxe je totiž bežné, že napr. PO (s.r.o.) je vlastníkom parkovacích miest (napr. aj v MČ Petržalka), za ktoré platí relatívne vysokú daň z nehnuteľností, ale ak chce parkovať na inom mieste v rámci MČ Petržalka, musí sa rozhodnúť medzi odplatným parkovaním alebo podpísaním zmluvy o o používaní motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely.

Mikrodaňovníkom bude s účinnosťou od 01.01.2021 o. i. iba ten, ktorého (zdaniteľné) príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 49 790 € a ten, ktorý je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) ZDP a nezrealizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaňovacie obdobie.

Kontrolovanou transakciou je podľa § 2 písm. ab) právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami podľa § 2 písm. n) a r) ZDP, pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom, pričom za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku podľa písmena m), a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely; pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutočný obsah právneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu. Ak si teda položíme otázku, či vyplatenie cestovných náhrad konateľovi alebo vyplatenie odmeny z titulu dohody o brigádnickej práci študenta (napr. synovi konateľa) alebo samotnej odmeny konateľa za výkon funkcie je právnym vzťahom, odpoveď musí jednoznačne znieť áno (napr. výplata cestovných náhrad konateľovi je právnym vzťahom vyplývajúcim zo splnenia podmienok stanovených v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov). Z uvedeného vyplýva, že mnoho daňovníkov nesplní túto podmienku. Postavenie mikrodaňovníka nie je dobrovoľným rozhodnutím daňovníka, ale testovaní splnenia / nesplnenia zákonom stanovených pravidiel.

V praxi sa teda môže stať, že daňovník v jednom roku bude spĺňať podmienky mikrodaňovníka, v ďalších dvoch rokoch podmienky spĺňať nebude (lebo vyplatí synovi konateľa odmenu z dohody o brigádnickej práci študenta) a v štvrtom roku podmienky zase splní.

Problém nastáva pri uplatňovaní odpočtu daňových strát, odpisovaní majetku a zahrňovaní tvorby opravných položiek k pohľadávkam. Napr. pri odpisovaní majetku budú platiť iné pravidlá ako pri bežnom daňovníkovi, pričom mikrodaňovník, resp. exmikrodaňovník bude musieť rozlišovať v akom zdaňovacom období nadobudol odpisovaný majetok (pravidlá odpisovania majetku, ktorý bol nadobudnutý počas zdaňovacieho obdobia, v ktorom bol mikrodaňovník bude musieť uplatňovať aj v období, kedy mikrodaňovníkom nebude), atď…

Takúto úpravu „zvýhodnených“ pravidiel pre mikrodaňovníka nepovažujem za zjednodušenie podnikania ale za odstrašenie od podnikania. Ide o zavedenie nových pravidiel pre tak malý počet daňovníkov (po vylúčení tých, ktoré realizovali nejakú kontrolovanú transakciu), že sa to neoplatí v ZDP mať ani upravené (kvôli nechuti danú problematiku vôbec naštudovať z pohľadu účtovníkov).

Zavedenie pravidiel účtovania platobných brán (rozlišovanie či ide iba o platobný účet bez možnosti realizácie platieb alebo platobných účtov s možnosťou realizácie platieb ako obdoba bankového účtu). V súčasnosti sú striktne dané pravidlá účtovania iba bankových účtov vedených v bankách (§ 46 ods. 2 PÚ), pričom úprava účtovania platobných brán absentuje.

Absentujúca úprava účtovania likvidačného zostatku v s. r. o. v inej, než peňažnej podobe. V súčasnosti PÚ upravujú iba účtovanie likvidačného zostatku v prípade akciovej spoločnosti a  vyrovnacieho rozdielu (§ 25 ods. 3 a § 25 ods. 5).

Úprava a vyjasnenie pojmov „príslušenstvo k majetku“ (§ 13 ods. 5 PÚ) a modernizácia ako technické zhodnotenie majetku (§ 29 ods. 5 ZDP), pretože potom v praxi vznikajú také závery, že FR SR považuje prvé zimné pneumatiky za príslušenstvo k automobilu, ktoré (bez ohľadu na ich hodnotu) zvyšuje obstarávaciu a aj vstupnú cenu na účely ZDP.

Úprava podmienky „pravidelne sa opakujúceho účtovného prípadu“ pri povinnosti časového rozlišovania nákladov a výnosov (§ 56 ods. 14 PÚ), nakoľko v praxi sa táto podmienka musí prácne skúmať (je havarijné poistenie v prvom roku poistenia pravidelne sa opakujúci účtovný prípad?)

Poznámky pre mikro účtovné jednotky zapracovať do výkazu účtovnej závierky ako jednoduchú tabuľkovú zostavu s minimalizáciou potrebných údajov alebo ideálne ich úplne zrušiť.

§ 29 ods. 5 ZDP

Opatrenie o IÚZ pre mikro účtovné jednotky

Oficiálne stanovisko FR SR k elektronickému uchovávaniu účtovných dokladov je nasledovné: „Pri zmene formy účtovných záznamov, ÚJ musí zabezpečiť, aby obsah účtovného záznamu v novej forme bol zhodný s obsahom účtovného záznamu v pôvodnej, čiže písomnej forme. Uvedená podmienka môže byť dodržaná ÚJ dvojakým spôsobom:

• zhodnosť obsahu účtovných záznamov ÚJ preukáže, ak predloží účtovný záznam v pôvodnej forme aj v novej forme zároveň a ich obsah je zhodný, alebo
• zhodnosť záznamov preukáže iným spôsobom, ktorý nespochybní žiadna z osôb, ktoré s prevedeným záznamom pracujú.

O spôsobe preukazovania zhodnosti môže rozhodnúť len ÚJ.

Podmienku zhodnosti iným spôsobom dodrží ÚJ vtedy, ak zhodnosť záznamov nespochybní nielen obchodný partner, ale ani ostatné osoby, ktoré s archivovaným účtovným záznamom pracujú, to znamená, že aj daňové orgány. Túto povinnosť má ÚJ po dobu, počas ktorej je povinná viesť alebo uchovávať uvedené účtovné záznamy.

Ako vhodný spôsob dodržania zhodnosti účtovných záznamov sa javí prevedenie z písomnej do technickej formy zaručenou konverziou, uvedenou v § 35 až 39 zákona  č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Takýto spôsob umožní, aby novovzniknutý dokument mal rovnaké právne účinky ako pôvodný dokument.

Ďalším spôsobom môže byť overenie zhodnosti pôvodnej a novej formy účtovného záznamu osobou na to oprávnenou, tzn. notárom alebo pracovníkom na matrike.

ZoÚ tieto formy nevyžaduje, je však na ÚJ, akým spôsobom preukáže podmienku zhodnosti účtovných záznamov.

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že ÚJ môže skartovať papierové faktúry a archivovať ich len v elektronickej podobe, avšak pod podmienkou, že nová elektronická forma účtovného záznamu musí byť nespochybniteľná čo do obsahu, musí byť zabezpečená pred zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nej a neoprávneným prístupom k nej. Naďalej je však možné v prípade, ak účtovná jednotka zmení formu účtovného záznamu z písomnej formy na technickú preukazovať zhodu údajov predložením pôvodnej (písomnej) formy a novej (elektronickej) formy, a to po dobu ustanovenú v § 35 ods. 3 písm. b) a c) ZoÚ, tzn. počas 10 rokov nasledujú-cich po roku, ktorého sa týkajú.

Ustanovenie § 76 ZDPH nestanovuje od 02.01.2013 povinnosť uchovávať faktúry v pôvodnej forme v akej sa vyhotovili,  a preto platiteľ DPH si splní svoju povinnosť archivácie aj vtedy,  ak listinné faktúry naskenuje a bude ich archivovať len v tejto elektronickej forme.“

Uchovávanie účtovných dokladov v papierovej a zároveň aj v elektronickej forme, prípadne konvertovanie cez zaručenú konverziu je nákladné, nehospodárne a míňa sa účinku. Za týmto účelom by mohlo byť zriadené napr. dátové uložisko, do ktorého by sa (na základe dobrovoľného rozhodnutia subjektu) dokumenty ukladali, mohli by sa navzájom zasielať (cez unikátne ID, ktorým by mohlo byť IČO) medzi jednotlivými subjektmi, pričom za týmto účelom by bolo možné využiť aj platnú legislatívu, konkrétne zákon č. 215/2019 Z. z. o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov.

§ 35 až § 39 zákona o e-Governmente

Zákon č. 215/2019 Z. z. o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov

Sprístupnenie tejto služby (saldokonta daňovníka) sa už roky odkladá (od r. 2013 a 2016). Ak chce podnikateľ / konateľ / účtovník zistiť, či daňovník nemá nejaké podlžnosti voči správcovi dane, musí uhradiť správny poplatok, podať žiadosť a čakať na odpoveď.

Zefektívnenie daňových kontrol, viac systému v plánovaní kontrol (konkrétne zameranie), väčší počet kontrolórov, kratšie trvanie kontrol, minimalizácia šikany zo strany kontrolórov.Podľa údajov FR SR v roku 2019 bolo vykonaných 2 961 kontrol na dani z príjmov právnických osôb, 645 kontrol na dani z príjmov fyzických osôb, 265 kontrol na dani zo závislej činnosti a 5 985 kontrol na dani z pridanej hodnoty, ktorých priemerná dĺžka trvania / ukončenia (vo vyššie uvedenom poradí) trvala 276, 186, 273 a 227 dní, pričom dorub dane ukončenia (vo vyššie uvedenom poradí) predstavoval sumu 183 290 759 €, 44 059 522 €, 591 944 € a 394 913 738 €.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že počet vykonaných (ukončených) kontrol je relatívne nízky (najmä na úrovni dane z príjmov FO a PO), ich dĺžka je relatívne veľké (časovo náročná) a doruby na dani sú vysoké. Daňové kontroly je potrebné zefektívniť (skrátiť), vyškoliť viac kontrolórov, zredukovať „kontroly a doruby z princípu“ (najmä v oblasti DPH, pri ktorej je bežnou praxou dorubiť rozdiel dane len na základe konštatovania kontroly, že daňovník nedostatočne preukázal nárok na odpočet DPH, napriek tomu, že predložil množstvo relevantných dôkazov). Je nevyhnutné vykonávať kontroly na stanovené oblasti, ktoré sú dlhodobo prehliadané (prenájom nehnuteľností a vo všeobecnosti zdaňovanie fyzických osôb; zameranie sa na subjekty, ktoré nekomunikujú so správcom dane a neplnia si povinnosti s uložením zákazu činnosti; kontroly na základe indícií ako sú nesprávne vyplňované výkazy, nepodávané výkazy napriek tomu, že odberatelia v kontrolných výkazoch prijaté faktúry od takýchto subjektov vykazujú a pod.). Uvedené si vyžaduje vniesť do daňových kontrol viac systému (prepojenie existujúcich registrov ako bol napr. prepojený v minulosti kataster nehnuteľností s FS SR, napr. dopravný inšpektorát, sociálna / zdravotná poisťovňa a reportovanie informácií napr. o stave a pohybe zamestnancov, nepodané účtovné závierky napr. tomu, že subjekt očividne činnosť vykonáva a pod.).

Štát na jednej strane uvoľňuje kritéria pre povinnosť vykonania auditu účtovných závierok (menej prísne kritéria), na druhej strane nijak nereguluje účtovnú profesiu a často sa stáva (zo skúseností z praxe aj z nevedomosti konateľa), že účtovníctvo nie je vedené vôbec a nie sú podávané žiadne výkazy, resp. účtovníctvo je vedené nesprávne.

Jednou z najviac kritizovaných povinností (zo strany našich členov ZÚSK – Združenia účtovníkov Slovenska) je štatistické zisťovanie. Hlavným problémom sú termíny na predkladanie výkazov (8. kalendárny deň v mesiaci, 15. kalendárny deň v mesiaci), ktoré sú nesplniteľné (výplatné termíny môžu byť stanovené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca; externí účtovníci často k 15. kalendárnemu dňu nemajú ešte účtovné doklady od svojich klientov ani k dispozícii. Riešením nie sú odhady (ako je to prezentované zo strany ŠÚ SR), pretože ide o duplicitnú prácu a často to končí, žiaľ iba „odhadnutými“ číslami. Otázkou potom je, ako sú takéto informácie spoľahlivé a akú mieru vypovedateľnosti reálne majú.

Štatistické zisťovanie by mohlo byť zefektívnené vzájomným prepojením jednotlivých inštitúcií, aby podnikateľ nemusel vyplňovať tie údaje, ktoré už posielal / bude posielať iným inštitúciám (napr. informácie o počte zamestnancov, hrubej mzde, obrate, tržbách a pod.), pričom podnikateľ vyplní iba tie časti, ktoré nie sú dostupné z iných zdrojov. Účtovník (ani po konzultácii s konateľom alebo kolegami) napr. nie je schopný kvalifikovane uviesť informácia o tonohodinách prepraveného materiálu.

Zavedenie pravidla pre mikro, malé a stredné podniky, že budú povinné poskytovať údaje pre ŠÚ SR / NBS najviac za obdobie 2 – 4 rokov a v ďalšom období budú musieť byť vytipované iné subjekty.

Zavedenie pravidla, kedy nie je potrebné aplikovať na tuzemské transakcie princípy transferového oceňovania (napr. zavedenie fixnej úhrnnej hodnoty transakcie alebo % transakcií medzi závislými osobami, ktoré nemusia byť testované na princípy nezávislých vzťahov), prípadne zavedenie tzv. „bezpečného prístavu“ v podobe intervalu ziskovej prirážky, ktoré budú pri vybraných transakciách považované za akceptovateľné, ak sa nepreukáže opak s cieľom zneužitia práva.

V súčasnosti každá diskusia s účtovníkom / daňovým poradcom končí slovami „pozor na to, aby v rámci týchto transakcií boli uplatňované princípy nezávislého vzťahu“.

V prípade „jednoosobových“ spoločností alebo obchodné spoločností, ktoré nevykazujú žiaden majetok (prípadne iba peňažné prostriedky) a nemajú známych veriteľov, navrhujeme zaviesť inštitút zrýchlenej likvidácie.

Súčasný proces likvidácie (po zmenách ObZ, ktoré nadobudli účinnosť 01.10.2020) je relatívne náročný. V prípade jednoosobových spoločností alebo obchodných spoločností bez majetku / s majetkom iba vo forme peňažných prostriedkov) by bolo možné na základe čestného prehlásenia spoločníka, že spoločnosť nemá žiadne známe záväzky (pod hrozbou ručenia do výšky vyplateného likvidačného zostatku, prípadne uschovaného vo forme notárskej úschovy / kaucie) so súčinnosťou s Daňovým úradom a OR SR pristúpiť k okamžitému výmazu z OR SR po získaní súhlasu správcu dane / správcov daní.

Zjednodušenie priraďovania zamestnávateľa ku GRID karte Sociálnej poisťovne. V súčasnosti musí zamestnávateľ (klient externého účtovníka) ho splnomocniť splnomocnením s úradne overeným podpisom (na zastupovanie pred FS SR v rámci elektronickej komunikácie postačuje splnomocnenie bez overeného podpisu konateľa), pričom následne účtovník musí prísť spísať osobne dohodu priamo do Sociálnej poisťovne.

Navrhujeme zrušiť povinnosť mať splnomocnenie s úradne overeným podpisom a podpísanie dohody o elektronickom doručovaní navrhujeme umožniť podpísať elektronicky (cez formulár) napr. pomocou čipového OP (e-id) tak, ako je to pri priraďovaní autorizácie v prípade FS SR.

Vo všeobecnosti by bolo vhodné, aby Sociálna poisťovňa pristúpila k väčšej miere elektronizácie, napr. ak chce zamestnávateľ zamestnať cudzinca, prihlášku na SP musí odniesť osobne/poštou – nedá sa zaslať elektronicky, nakoľko SP mu najskôr musí vytvoriť RČ. Zamestnancovi z inej krajiny tiež ZP ako aj SP priradia 2x rodné číslo – uvedené by bolo vhodné „zlúčiť“. Rovnako, ak chcete stornovať odhlášku zam. taktiež musíte osobne doručiť žiadosť.

Vhodné by takisto bolo umožniť zrušiť platiteľa poistného na sociálne poistenie z elektronických služieb osobou, ktorá bola splnomocnená na elektronickú komunikáciu a už elektronicky za zamestnávateľa nekomunikuje. Momentálne je možné zrušenie iba zamestnávateľom a tak sú na účtoch splnomocnených osôb spoločnosti, ktoré neexistujú, sú predané, prípadne nekomunikujú so splnomocnenou osobou.

Zjednodušiť plnenie povinnosti zasielať Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia (ďalej len „ELDP“).

V prvom „podnikateľskom kilečku“ je ambícia predĺžiť lehotu na splnenie povinnosti zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia pre zamestnancov, ktorý po skončení pracovného pomeru nežiadajú o starobný dôchodok, z 8 dní na 30 dní od skončenia pracovného pomeru.

Uľahčením pre zamestnávateľov by bolo, ak by ELDP zasielala v prvom kroku Sociálna poisťovňa na autorizáciu (kontrolu údajov) zamestnávateľovi tak, aby ELDP verifikoval, ale nemusel ho vypĺňať, nakoľko všetky tieto informácie Sociálna poisťovňa má. V druhom kroku, ak sa osvedčí „bezchybnosť“ údajov zasielaných Sociálnou poisťovňou na verifikáciu zamestnávateľom, túto povinnosť navrhujeme zrušiť úplne.