Nie vždy sa to smie, ale niekedy sa to robí. Švarc systém je na Slovensku fenoménom už dlhé desaťročia. Problematika „zamestnávania“ živnostníkov alebo kontraktorov lemuje tunajšie podnikateľské prostredie už od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Hlavným motívom preferencie kontraktorov pred zamestnancami sú pri švarc systéme zjavné daňovo-odvodové výhody. V ktorých situáciách je možné „zamestnávať“ kontraktora a kedy musí byť vzťah pracovnoprávny? Aké sú sankcie, ak má kontrolný orgán na to iný názor? Ako často sú kontroly a ktoré orgány švarc systém kontrolujú? Ako nastaviť práva a povinnosti v zmluvách a prispôsobiť faktický stav tak, aby sa znížili regulačné riziká? Poradenská kancelária Highgate Law & Tax spolu s odborníkmi z biznisu organizuje konferenciu Švarc systém „Zamestnávanie“ živnostníkov – kde je hranica?, na ktorej sa účastníci dozvedia odpovede nielen na tieto otázky, ale aj ďalšie zaujímavé informácie k tejto téme. 

Práca na živnosť má rôzne úskalia nielen pre kontraktorov, ale aj pre majiteľov firiem, ktorí si ich najímajú. A to najmä vtedy, ak ide o švarc systém, teda ak činnosť pracovníka „zamestnaného“ na živnosť (alebo jednoosobovú SRO) vykazuje znaky závislej práce. O závislú prácu by malo ísť vtedy, ak živnostník vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v čase určenom zamestnávateľom, vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. „Zákon č. 82/2005 Z. z., ktorý definuje viacero druhov nelegálnej práce, zakazuje aj ten štandardný švarc systém. Ale nie je to iba tento zákon, klasický švarc systém takpovediac nepriamo zakazuje aj zákon o dani z príjmov,“ vysvetľuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.

Hrozba sankcií, pokút či postihov

Štát si uvedomuje výhody plynúce zo švarc systému pre pracovníkov v podobe nižších odvodov a pre zamestnávateľov zasa nižších nákladov na zamestnancov. Správne orgány ako Inšpektorát práce či daňové úrady by preto mali podnikateľov kontrolovať. V boji proti nelegálnemu zamestnávaniu overujú, či na pracoviskách nedochádza k nelegálnemu zamestnávaniu alebo k nelegálnemu výkonu práce. Okrem toho na systém čiastočne dozerajú aj správne orgány na úseku zdravotného a sociálneho poistenia. „Podnikateľ, pre ktorého je nelegálna práca vykonávaná, môže byť v teórii postihnutý relatívne prísne. Inšpektorát práce totiž môže uložiť pokutu od 2 000 eur až do výšky 200 000 eur. Za nelegálnu prácu môže byť dokonca postihnutá aj fyzická osoba vykonávajúca činnosť štatutárneho orgánu, pričom tá ručí v danom prípade celým svojím majetkom,“ upozorňuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax a dodáva: „V rámci administratívnych sankcií je tiež potrebné spomenúť aj ďalšie potenciálne implikácie. Jednou z nich je kontrola švarc systému správcom dane, kedy suma výrubu dane spolu so sankciou nemá hornú hranicu. Okrem toho môže byť podnikateľ predmetom aj nepriamych negatívnych implikácií, ako je napríklad aj vylúčenie z verejného obstarávania“

Pozor na správne nastavenie spolupráce

Odborník jedným dychom zdôrazňuje, že takýto aranžmán prináša viaceré právno-regulačné výzvy. Okrem administratívnej sankcie je totiž možné pri švarc systéme teoreticky naplniť aj skutkovú podstatu niektorého z daňových trestných činov, najmä skrátenia dane a poistného alebo trestný čin neoprávneného podnikania. Je tak dôležité pri nastavovaní vzťahov s kontraktormi alebo pri konverzii zamestnancov na kontraktorov posúdiť zmluvy aj z právneho hľadiska. Cieľom pritom nie je len minimalizovať riziká spojené so sankciami zo strany štátu, ale aj nastaviť zmluvné vzťahy s kontraktormi tak, aby bola chránená firma. Správne nastavenie spolupráce preto vidí ako jedno z najvypuklejších rizík. Práve preto je preňho mimoriadne podstatné poznať hranicu, po prekročení ktorej už môže mať takýto prípadný nelegálny aranžmán aj trestnoprávne dôsledky. „Hľadanie hranice, odkedy môžem tento typ spolupráce zaradiť pod ten kontraktorský vzťah, je pre mňa kľúčové. Vie však byť naozajstnou sofistikovanou právnou robotou… Na Slovensku aj v Česku síce existuje rozsiahla judikatúra, ktorá sa snaží byť spravodlivá, ale v realite a pri individuálnych prípadoch a klientoch niekedy vie byť jej výklad náročnejší a ťažšie predvídateľný. Nazeranie na slobodu voľby právnej formy nie je jednotné,“  dopĺňa advokát Highgate Law & Tax Peter Varga.

„Zamestnávanie“ živnostníkov so sebou prirodzene prináša popri právno-regulačných hneď niekoľko spomínaných ekonomických výziev. Pri tých mikroekonomických ide o celú radu daňovo-odvodových súvislostí a porovnávaní medzi živnosťou, autorskými zmluvami, zamestnaním alebo jednoosobovou SRO. A to nielen v kontexte efektívnej daňovo-odvodovej sadzby, ale aj povinnosti platiť zdravotné či sociálne poistné aj dávok zo sociálneho poistenia. „Nie je vylúčené, aby pre nejakú fyzickú osobu v určitom veku a s určitou pracovnou históriou bolo výhodnejšie zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu oproti živnosti, pretože ,delta´ sumy úspory na živnosti nie je vyššia ako ,delta´ sumy vyššieho dôchodku pri určitom predpokladanom veku dožitia,“ uzatvára advokát Highgate Law & Tax Peter Varga s tým, že z makroekonomických výziev je zaujímavá tá, ktorá pri daňovej optimalizácií hovorí o jej pozitívnom efekte v podobe vyvolania tlaku na štát rozumnejšie hospodáriť.

Viac o tom, v akých situáciách je možné „zamestnávať“ živnostníkov a kedy musí byť vzťah pracovno-právny, alebo aj o tom, aké sú vlastne sankcie a kontroly, či ako minimalizovať regulačné riziká, vám prezradia právnici z Highgate Law & Tax a odborníci z finančného a daňového biznisu na odbornej konferencii Švarc systém „Zamestnávanie“ živnostníkov – kde je hranica? 

Švarc systém „Zamestnávanie“ živnostníkov – kde je hranica? sa bude konať 18. 4. 2024 v Styla Event Hall na Studenej ulici 4B v Bratislave. Konferencie je možné sa zúčastniť aj online.

Registrovať sa na konferenciu sa môžete prezenčne aj online. Pri zakúpení vstupenky v predstihu môžu záujemcovia získať 50 % zľavu EARLY BIRDS, ktorá však platí len do 5. 4. 2024.