***

Cieľom tohto článku je objektívne informovať o skutočnostiach, ktoré sú platné aj po novele Zákonníka práce s účinnosťou od 01.03.2021. Tento článok nemá viesť k propagovaniu stravných lístkov ako jednej z foriem zabezpečenia stravovania, ale má poukázať na rozdielnosť vo „výhodnosti“ jednotlivých možností prispievania zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov s poukazom na rozdielnosti v daňovom zaobchádzaní so stravnými lístkami a účelovo viazaným finančným príspevkom na stravovanie. Tento článok je súčasťou série článkov a ucelené informácie je možné získať až prečítaním všetkých článkov z uvedenej série článkov. Prajem Vám hodnotné a inšpiratívne čítanie!

***

Ak ste fyzická osoba – podnikateľ, nemusíte rozumieť daniam (na to máte svoju účtovníčku), ale určite Vás bude zaujímať ako si môžete znížiť Váš základ dane (a teda aj daň z príjmu) o stravné. Možno stačí Vašu účtovníčku / účtovníka upozorniť na existenciu tohto článku.

Fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), t. j. príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (označujme ich pre potreby tohto článku skratkou „SZČO“) si môžu uplatniť do daňových výdavkov o. i. aj stravné. Uvedené sa týka tých SZČO, ktoré neuplatňujú paušálne výdavky, ale preukázateľné výdavky, či už vo forme daňovej evidencie alebo vedením jednoduchého účtovníctva, prípadne aj podvojného účtovníctva v osobitnom zákone vymedzených prípadoch.

Stravné ako daňový výdavok u SZČO upravuje ZDP dvoma rozdielnymi ustanoveniami v závislosti od skutočnosti, či ide o stravné, na ktoré majú SZČO nárok za každý kalendárny deň odpracovaný na tzv. pravidelnom mieste výkonu práce (miesto podnikania, prevádzkareň a pod.) alebo stravné, na ktoré majú SZČO nárok v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonávajú.  Z vyššie uvedeného vyplýva, že daňovým výdavkom u SZČO:

• je v zmysle § 19 ods. 2 písm. p) ZDP stravné (okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti) za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoCN“), ak SZČO súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti (t. j. ako zamestnancovi u zamestnávateľa), alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, t. j. v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva alebo
• sú v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) ZDP výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva (napr. ak SZČO „cestuje“ za svojím zákazníkom a vykonáva práce priamo u neho a pod.), najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa ZoCN, a to na stravovanie (okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti), ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak SZČO na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní si aj výdavky (náklady):

• • do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, ale len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa ZoCN, alebo
  • vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplývajú pravidlá a možnosti uplatňovania stravného ako súčasti daňových výdavkov SZČO. Rôzne „kombinácie“, resp. súbehy stravného, ktoré môžu vzniknúť u SZČO a obmedzenia v uplatňovaní stravného ako daňového výdavku uvádzame na nasledujúcom prehľadom obrázku:

 Zároveň upozorňujeme na skutočnosť, že ak daňovníkovi nevzniká počas čerpania dovolenky nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti (t. j. ako zamestnancovi, ak je SZČO zároveň zamestnancom), potom mu vzniká nárok na stravovanie za každý odpracovaný deň v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti. V takomto prípade nedochádza k „súbehu“ stravné v súvislosti s výkonom závislej činnosti a v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti ako SZČO.

Výška stravného, ktorú si SZČO môžu v roku 2021 uznať do daňových výdavkov:

* Ide o maximálnu sumu daňovo uznaného výdavku na stravné SZČO za každý odpracovaný deň. Táto suma môže byť nižšia v prípade, ak si SZČO kúpi stravné lístky v nižšej menovitej hodnote (pre rok 2021 minimálne 3,83 €) alebo predloží doklad o nákupe najmä teplého hlavného jedla v nižšej sume (napr. pri jedle v rámci zvýhodneného menu).

V ďalšej časti článku sa zameriame na stravné SZČO uplatňované do daňových výdavkov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Kým zamestnancovi vzniká právo na zabezpečenie stravovania (či už vo vlastnom / zmluvnom stravovacom zariadení alebo formou stravovacích poukážok, ďalej aj „stravných lístkov“) alebo po novele Zákonníka práce účinnej od 01.03.2021 ako alternatívna možnosť právo na poskytnutie účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie (ak si zamestnanec nezvolí pri výbere zabezpečenie stravovania vo forme stravného lístka) až v prípade, ak zamestnanec v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny, SZČO vzniká právo na uplatnenie stravného do daňových výdavkov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Za odpracované dni sa môžu považovať aj dni pracovného voľna a pracovného pokoja, ako aj štátne sviatky, ak SZČO v týchto dňoch pracovala. Žiadna právna úprava bližšie nešpecifikuje, či za odpracovaný deň“ SZČO sa má považovať deň, v ktorom odpracoval určitý počet hodín alebo je to „akýkoľvek“ odpracovaný deň (hoci aj v rozsahu jednej hodiny). Keďže by rozsah odpracovaných hodín v prípade SZČO bol nepreskúmateľný (SZČO na rozdiel od zamestnancov nemajú povinnosť evidovať svoju dochádzku na pracovisku), nezachádzajme do ďalších filozofických úvah a jednoducho vnímajme odpracovaný deň bez ohľadu na dĺžku trvania vykonaných pracovných úkonov a rozsahu prác. Na druhej strane vzhľadom na skutočnosť, že ZDP podmieňuje daňovú uznateľnosť stravného u SZČO odpracovaním dňa v kalendárnom roku, je potrebné túto skutočnosť vedieť „preukázať“, avšak ZDP nešpecifikuje spôsob, akým sa má preukázať skutočnosť, že SZČO daný kalendárny deň naozaj odpracovala. Vraciame sa na začiatok „začarovaného kruhu“ a vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčame viesť u SZČO „zoznam odpracovaných dní“.

Zosumarizujme si na tomto mieste základné pravidlá (skutočnosti), ktoré je nevyhnutné dodržať na to, aby si SZČO mohla uznať stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku do daňových výdavkov:

• Nárok na uplatnenie stravného za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku musí SZČO preukázať dokladom (napr. o nákupe stravných lístkov alebo dokladom o nákupe najmä teplého hlavného jedla z reštaurácie, bufetu a pod.), a teda nemôže ísť o paušálne uplatnenie týchto výdavkov [§ 2 písm. i) ZDP]. Z uvedeného vyplýva, že ani po novele Zákonníka práce účinnej od 01.03.2021 sa v prípade SZČO nič nemení a všetko zostáva v platnosti tak, ako tomu bolo aj pred 01.03.2021.
• FR SR upozorňuje na skutočnosť, že pri zahrňovaní výdavkov vynaložených na stravovanie SZČO do daňových výdavkov je nutné sledovať ich preukaznosť, ako aj rozsah a výšku. Spätný nákup stravovacích poukážok nespĺňa podmienku preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň vzhľadom na to, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie podnikateľa za obdobie, ktoré už ubehlo. Zakúpené stravovacie poukážky sa v momente úhrady nepovažujú za výdavok ovplyvňujúci základ dane. Daňovník SZČO takýto výdavok na stravné uplatní ako uznaný daňový výdavok až v období, keď skutočne odpracuje deň, na ktorý si uplatňuje výdavok na stravovanie.
• SZČO, ktorá je na materskej dovolenke a súčasne vykonáva podnikateľskú činnosť, môže do daňových výdavkov zahrňovať výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň, v ktorom vykonávala podnikateľskú činnosť, okrem dňa, kedy si uplatňuje stravné pri pracovnej ceste (viď vyššie).
• SZČO vzniká v roku 2021 nárok na uplatnenie daňových výdavkov na stravné za každý odpracovaný deň 5,10 € za deň.

PRÍKLAD

SZČO odpracovala v roku 2021 celkom 330 dní (vrátane nejakých tých sobôt, nedieľ, sviatkov…).  SZČO nebola počas roku 2021 zároveň zamestnaná v pracovnoprávnom vzťahu a nevznikol jej nárok na príspevok na stravné v súvislosti s výkonom závislej činnosti; takisto si neuplatňovala do daňových výdavkov stravné v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, tzn. stravné v súvislosti s výkonom práce v inom ako pravidelnom mieste výkonu jej činnosti. SZČO sa rozhodla kúpiť si stravné lístky a tieto jej boli (kuriérom) fyzicky doručené dňa 02.02.2021, pričom od 02.02.2021 do 31.12.2021 odpracovala celkovo 300 dní. Pred 02.02.2021 SZČO nemala žiadne (z minulosti) kúpené stravné lístky.

Riešenie: SZČO si môže zahrnúť do daňových výdavkov v roku 2021 stravné zodpovedajúce 300 odpracovaným dňom, nakoľko stravné lístky mala k dispozícii až počnúc 02.02.2021. SZČO si za rok 2021 uplatní do daňových výdavkov stravné vo výške 1 530 € (300 dní x 5,10 €), čím ušetrí na dani z príjmov (pri sadzbe dane vo výške 19 %) sumu 290,70 €.

Praktická rada na záver: Ako bolo aj vyššie uvedené, SZČO si môže uplatňovať výdavky na stravné aj formou dokladu o kúpe najmä teplého hlavného jedla za každý odpracovaný deň. Ak by ale viedol jednoduché účtovníctvo, zaúčtovanie dokladu o nákupe jedla za každý jeden odpracovaný deň by sa (v porovnaní s jednou faktúrou za kúpu stravných lístkov) zvýšili jeho výdavky na spracovanie účtovníctva. Ak by za zaúčtovanie jednej položky (pre ľahší výpočet) SZČO zaplatila účtovníčke 1 €, pri 300 odpracovaných dňoch (a teda 300 dokladoch o nákupe hlavného jedla napr. z reštaurácie) by to znamenalo 300 €. Z uvedeného dôvodu (aj keď zohľadníme dodatočné výdavky na obstaranie stravných lístkov v podobe provízie za ich kúpu a prípadného poštovného a balného) vychádzajú aj naďalej stravné lístky (či už v papierovej alebo elektronickej podobe) za finančne výhodnejšiu alternatívu, ktorou je možné (za predpokladu splnenia vyššie uvedených podmienok) znížiť základ dane SZČO. Ďalším silným argumentom pre stravný lístok je, že kým pri doklade z reštaurácie by si SZČO musela niekedy aj priplatiť (nie vždy vie využiť napr. zvýhodnené obedové menu), stravné lístky vie použiť na nákup potravín (hoci aj pre celú rodinu, pretože, neklamme si, je to neskontrolovateľné a nepreskúmateľné) a z nich si vie SZČO uvariť viac a lacnejšie.

Na záver by sme ešte radi upozornili na problematiku DPH v súvislosti so stravným u SZČO (ak je táto platiteľom DPH), ktorú uvádzame v prehľadnej tabuľke:

Takisto ešte upozorňujeme aj na zmenu  Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších opatrení (ďalej len „Postupy účtovania pre JÚ“), konkrétne na doplnenie § 21a. V nasledujúcich tabuľkách uvádzame prehľadné účtovanie v závislosti od toho, či obstarané stravné lístky slúžia na „vlastné“ stravovanie SZČO alebo na zabezpečenie stravovania zamestnancov SZČO.

Účtovanie stravných lístkov (§ 21a Postupov účtovania pre JÚ) zakúpených pre SZČO:

Vysvetlivky: VOZD – výdavok ovplyvňujúci základ dane, VNZD – výdavok neovplyvňujúci základ dane

Mohli by Vás zaujímať aj ďalšie naše články týkajúce sa zmien v stravovaní zamestnancov platných od 01.03.2021 s názvom Stravný lístok ako zamestnanecký benefit?, Stravný lístok alebo finančný príspevok na stravovanie? alebo Kedy je stravný lístok jediná / najlepšia voľba?.

Ďalšie zaujímavé informácie týkajúce sa problematiky stravovania zamestnancov sa môžete dozvedieť aj vo video školení na tému Stravovanie zamestnancov komplexne od 01.03.2021 – účtovanie, zdaňovanie, DPH. Uvedené školenie je súčasťou balíka školení na rok 2021, viac informácií kliknutím TU. Ďalšie zaujímavé online školenia, video školenia alebo praktické pomôcky pre účtovníkov môžete nájsť na mojom webe www.martintuzinsky.sk.

ZÚSK – Združenie účtovníkov Slovenska môžete podporiť Vašim členským príspevkom alebo podielom z Vašich daní (1 % / 2 % / 3 %). Viac informácii, ako nás môžete podporiť sa dozviete tu: https://www.zusk.sk/podporte-nas/ alebo v článku s názvom Možnosti podpory neziskového sektoru a ich výhody / nevýhody. ĎAKUJEME VÁM!