Klient je členom portálu B2B pneu, cez ktorý objednáva tovar. Platba prebieha prostredníctvom platobného styku Cash on B2B. Z bankového účtu spoločnosti robí prevody – vklady na túto „peňaženku“, kde potom následne urobí objednávku, odpíšu sa prostriedky – ako zálohová platba a následne je vystavená faktúra, v ktorej je uvedená forma úhrady cash on B2B. Nejedná sa o virtuálnu peňaženku vzhľadom na to, že finančné prostriedky z účtu spoločnosti reálne odchádzajú. Ako sa postaviť k účtovaniu týchto platieb. Mám to chápať ako keby to bol nejaký druh banky, prípadne pokladne a urobiť analytiku, alebo zúčtovavať to formou zálohy, prípadne to evidovať ako virtuálnu menu?

Fyzická osoba – nepodnikateľ dostala v máji 2023 darom nehnuteľnosť od svojej mamy – szčo, platiteľky DPH, ktorá ju mala zaradenú v obchodnom majetku (nehnuteľnosť bola plne odpísaná v roku 2015, účtovná aj daňová zostatková cena je 0,- Eur). Syn – fyzická osoba nepodnikateľ sa ju rozhodol darovať do vlastnej s.r.o. v decembri 2023. V akej účtovnej a daňovej cene má danú nehnuteľnosť zaradiť do s.r.o.? Vznikne u jeho matky nejaká daňová povinnosť z titulu darovania nehnuteľnosti?

Klient platca DPH, registrovaný podľa § 4, obstaral automobil na základe finančného lízingu. Vozidlo prvotne kúpila česká spoločnosť, ktorá ho predaja lízingovej spoločnosti, ktorá následne predala toto vozidlo slovenskej spoločnosti. Lízingová spoločnosť nám napísala, že predaj vozidla eviduje ako tovar, ktorý sa neodpisuje a neplatí sa z neho ani daň z motorových vozidiel. Technický preukaz, k motorovému vozidlu je písaný na českú spoločnosť a prepis vozidla na slovenskú spoločnosť má údajne nastať až po predaji vozidla.
Klient nám poskytol ako podklad iba lízingovú zmluvu a splátkový kalendár, ktorý spláca.
Je správne účtovanie tohto lízingu ako:
1. Nákup 042/474
2. Splátka 474/325
3. Úrok 562/325
Či postupujeme nesprávne a lízingové splátky majú vstupovať do nákladov spoločnosti?

Klient začal využívať currencyfair platformu na úhrady faktúry v inej mene (faktúry sú z tretích krajín, čo asi nie je podstatné). Funguje to tak, že klient z bežného účtu sumu v EUR a oni nakúpia požadovanú menu, konktrétne tu ide o USD. Potom z tej platformy je faktúra uhradená v USD. Na výpise účtu je uvedené koľko tam má v EUR a koľko má v USD, nie ako v prepočte EUR na USD, ale súbežne akoby dve kontá v EUR a druhé v USD. Prosím, ako by toto bolo treba účtovať. Brať to akoby to boli dva bankové účty jeden v EUR, jeden USD? Pri nákupe USD účtovať ako pri zámene peňazí v hotovosti? Na výpise vidím akým kurzom bola nakúpena mena USD, rozdiel je poplatok.

 

FO – nepodnikateľ dostal 01.06.2023 darom nehnutenosť, ktorá bola predtým v obchodnom majetku firmy. Túto nehnuteľnosť nevyužíval na podnikanie. V decembri 2023 sa ju rozhodol darovať do vlastnej s.r.o.. Zápis do katastra prebehol 13.12.2023. K nehnuteľnosti existuje aj znalecký posudok z decembra 2023.

V akej hodnote zaradí nehuteľnosť do majetku s.r.o. ? Aká bude daňová vstupná cena na účely uplatňovania daňových odpisov?

Klient nadobudol v roku 2023 – konečná faktúra je 3.11.2023 – fotovoltaickú elektráreň – FVE.
S akým dátum zaradiť FVE z obstarania do majetku a začať účtovne/daňovo odpisovať?
Fotovoltarika zatiaľ nie je uvedená do prevádzky a teda ju ešte nemá klient zaregistrovanú. Akonáhle bude funkčná tak to bude zrealizované. Je montovaná dodatočne, nerealizovala sa spolu so stavbou budovy.
Čo sa týka druhu majetku – aké je správne zaradenie do odpisových skupín: Fotovoltaické panely – odpis skupina 2, Menič prúdu – odpisová skupina 3 a Nosná konštrukcia spojená pevne so strechou – odpisová skupina – odpis spolu s budovou / TH ?

Konateľ (zamestnanec) s.r.o. každoročne tvorí rezervu na svoje odmeny vo výške cca 100.000,- €. Ide o nedaňovú rezervu, aktuálny zostatok rezervy kumulatívne je cca 650 tis. eur. Zatiaľ si odmeny nevyplatil, len podiel na zisku. Je možné naďalej rezervu tvoriť? Nemôže byť pokutovaný za jej nevyplatenie? Rozpustiť ju nechce.

V roku 2022 sme si prihlásili pohľadávky do reštrukturalizácie cca 20 000 €. 31.12.2022 sme si k týmto prihláseným pohľadávkam do reštrukturalizácie vytvorili aj opravnú položku (547/391 v sume 20 000 € – daňový náklad)

V roku 2023 nám došla informácia o ukončení reštrukturalizácie, kde nám budú realizovať platbu záväzku voči našej spoločnosti vo výške 50% z celkového dlhu prihlásenej pohľadávky. Splátky budú realizované v obdobiach od 10/2023 do 10/2028. Pohľadávky sme riadne prihlásili do reštrukturalizácie.

V októbri 2023 nám uhradili prvú splátku 120 €.

Kedy zúčtujem opravnú položku a odpíšem pohľadávku? Čo som študovala, tak to bude až keď nám uhradia poslednú splátku, t. j. 10/2028 a až potom v r. 2028 zúčtujem opravnú položku 391/547 v sume 10 000 € a zároveň zaúčtuje aj odpis pohľadávky v sume 10 000€ tiež sumu 10 000 €.

Je to takto ok, k 31.12.2023 neúčtujem nič, len v októbri riadne úhradu od dlžníka 120 € 221/321.

Pri prípravách na ročnú závierku sme zistilili u klienta vykonávajúceho medzinárodnú cestnú dopravu viacero prijatých faktúr a predpisov poistného, ktoré sú z období predošlých, niektoré aj 2018-2019, na ktoré nemáme doklad o úhrade, no uhradené určite boli.
Zväčša je partner mimo SK, takže doklad o úhrade nie je možné získať (pokusy mailom už boli). Prípadne sa jednalo aj o takzvané „dobitie