Chceli by sme sa opýtať na názor, ako sa aplikuje § 1 ods. 2 písm. b).
Otázka:
Máme člena predstavenstva slovenskej akciovej spoločnosti, ktorý má trvalý pobyt a daňovú rezidenciu v Českej republike a súčasne je v tejto slovenskej akciovej spoločnosti aj zamestnaný. Konateľ chodí na 3-4dňové „týždňovky“ a ubytuje sa v blizkosti sídla slovenskej akciovej spoločnosti. Je možné cestu konateľa z miesta trvalého pobytu v Česku do sídla slovenskej spoločnosti (prípadne aj zo sídla slovenskej spoločnosti do miesta ubytovania v blízkosti sídla spoločnosti, prípadne cesty za obchodnými partnermi zo sídla slovenskej spoločnosti) a späť považovať za pracovnú cestu v zmysle tohto § 1 ods. 2 písm. b)? Alebo je skutočnosť, že má popri svojej funkcií v štatutárnom orgáne aj pracovnú zmluvu prekážkou pre nazeranie na túto cestu ako na pracovnú cestu štatutára v zmysle tohto § 1 ods. 2 písm. b)? Ak sa na neho nazerá ako na zamestnanca rozumiem, že táto cesta nemôže byť pracovnou cestu, ak nemá pravidelné pracovisko v mieste trvalého pobytu (napr. ak by vykonával povolanie, pre ktoré je typická častá zmena pracoviska – napr. obchodný zástupca).

Zákon č. 283/2002 z.z. o cestovných náhradách
(2) Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám,
a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,
b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu,
c) ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

 

Klient je registrovaný sociálny podnik, ktorý má fakturovať s 5 % DPH všetkým subjektom?
Verejná správa fakturujeme 5 % DPH,
FO – 5 %,
PO – 23 %.
Čo je správne?

Spoločnosť prijíma faktúry za poskytnuté služby – revízia elektrozariadení, výťahov, hasiacich prístrojov, atď. Jedná sa povinné opakované revízie v určitých časových intervaloch napr. najbližšia bude o 2 alebo 3 roky.
Je potrebné časovo rozlišovať tieto náklady vzhľadom na určený čas platnosti revízie, keď na súpise vykonaných prác je napr. uvedené: Povinná revízia vykonaná 6/2025. Nasledujúca povinná revízia je 6/2027.

Došlo k zlúčeniu dvoch s.r.o. Po vykonaní účtovnej závierky sa zostatky zapíšu ako PS v nástupníckej spoločnosti. Zanikajúca spoločnosť má v majetku osobný automobil, zaradený v roku 2024. Akým spôsobom vyradiť OA, v akej výške cez aký účet zaradiť OA v nástupníckej spoločnosti, môže si nástupnícka spoločnosť uplatniť celý ročný daňový odpis?

Slovenská spoločnosť, s.r.o. potrebuje uhradiť svojmu dodávateľovi zo zahraničia cca 25 000 USD za dodávku tovaru. Ak by platbu realizovala zo svojho podnikateľského účtu tak pri takejto platbe by pri kurze, ktorý by použila banka,mala spoločnosť vysokú kurzovú stratu. Preto spoločnosť zvolila zmenu EUR na USD cez virtuálnu zmenáreň (Wise Payments Limited) kam zo svojho účtu poslala EUR, v zmenárni to bolo zmenené na USD a zároveň priamo zo zmenárne to bolo zaslané na účet dodávateľa tovaru. Tento spôsob úhrady bol pre spoločnosť finančne výhodnejší. Ale je to z účtovného hľadiska takto v poriadku? Mám výpis o tejto transakcii a aj kam boli finančné prostriedky zaslané. Ako túto transakciu správne zaúčtovať? cez účet 315… ? prevod z banky 261/221 potom 315/261 a úhrada dodávateľovi 321/315
Je v poriadku, že na výpise je uvedené meno konateľa, transakciu robil konateľ spoločnosti, alebo by mal byť na výpise názov spoločnosti?
Transakčná daň by mala byť v poriadku, nakoľko nám ju banka stiahla pri prevode na účet virtuálnej zmenárne.

Spoločnosti je faktúrovaný spracovateľský poplatok v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorá je rozdelená na 2 časti:
1. revolvingový úver v hodnote 100 Eur s dobou splatnosti 1 rok, ktorý sa ročne revolvuje a
2. investičný úver v hodnote 500 Eur, ktorý sa ešte nezačal čerpať a je určený na začatie výstavby výrobného
závodu.
V súvislosti s uzatvorením takejto úverovej zmluvy si banka účtovala spracovateľský poplatok vo výške 40 Eur.

Otázka:
Je tento spracovateľský poplatok v plnej výške nákladom v čase jeho vyúčtovania? Alebo je možné pristupovať tak, že v pomernej časti k čerpanému úveru za revolving a investičný úver sa poplatok rozčlení na:
a) spracovateľský poplatok k revolvingu a ten zaúčtuje naraz do nákladov na účet 568.A v čase vyúčtovania
b) spracovateľský poplatok k plánovanej investícii a ten:
– b.1) sa zúčtuje ako súčasť obstarávacej ceny nateraz na účet 042.A a po zaradení výrobného závodu sa bude
ako súčasť vstupnej ceny odpisovať
– b.2) sa zaúčtuje v čase vyúčtovania na účet 381.A a pri zahájení sa zúčtuje jednorázovo alebo postupne počas
výstavby do nákladov.
– b.3) sa zaúčtuje naraz do nákladov na účet 568.A v čase vyúčtovania

 

Spoločnosť sro zložila u notára preddavok na likvidáciu 1500 eur, akými účtovnými predkontáciami zaúčtujem:
1. zloženie preddavku notárovi likvidátorom z firemných peňazí,
2. vydanie preddavku notárom likvidátorovi, keď notár preddavok vydá po výmaze z OR SR.

Spoločnosť chce s likvidátorom uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie, ktorej predmetom bude, že likvidátor (zároveň spoločník a konateľ) bude konať bezodplatne, bez nároku na odmenu za úkony, ktoré realizuje počas likvidácie.

 

Otázka sa týka správneho účtovania premiestnenia zásob medzi materskou spoločnosťou v Česku (platca DPH) a slovenskou organizačnou zložkou – dcérou (tiež platca DPH). Náš aktuálny postup je nasledovný :
Premiestnenie zásob: 132/395 – prijatie zásob od matky.
Predaj zásob: 504/132 – spotreba zásob.
Vyrovnanie účtu 395 k posl. v mesiaci, kvoli priebežnej UZ: 395/325 – interné preúčtovanie záväzku voči matke

Matka však od nás požaduje účtovanie premiestnenia 132/321 – čo sa nám nezdá správne, nakolko nejde o externý závazok. Rozumieme však, kvoli mesačným reportom uzávierok, že účet 395 potrebuju mať ku kuncu mesiaca nulový, preto sme cez interný doklad účet vyrovnali voči 325. Je náš postup správny?

Spoločnosť prijala dňa 25.8.2025 preddavok na dodanie tovaru od občana z Poľska v hodnote 1 000,-PLN na devízový účet vedený v poľských zlotých. Na prepočet sme použili kurz ECB zo dňa 22.8.2025 4,2628. Zákazník objednávku zrušil, preto sme mu dňa 28.8.2025 z devízového účtu vrátili platbu v sume 1000,-PLN späť. Na prepočet vrátenia preddavku máme použiť kurz predchádzajúci dňu prijatia preddavku z 22.8.2025 4,2628 alebo kurz zo dňa predchádzajúceho vráteniu teda z 27.8.2025 4,2698?

 

Prosím o potvrdenie správnosti zaúčtovania a tiež dopady v DP k dani z príjmov za rok 2025 v nasledovnom prípade: Zamestnancovi bol v Thajsku (bol tam na dovolenke a aj odtiaľ pracoval) ukradnutý firemný počítač Dell.
Bol na polícii, kde spísali zápis o krádeži, polícia však nepotvrdila (a je vysoko pravdepodobné, že ani nepotvrdí) vinníka a teda ten zostane neznámy. Počítač bol v roku 2022 riadne zaradený (cena nad 1 700€) a odpisovaný. V júli, kedy došlo ku krádeži ešte nebol plne odpísaný, chýbali 3 odpisy do 9/2025.
DPH odvedieme teraz v júli 2025 z trhovej ceny, ktorú sme stanovili.

Sú správne nižšie uvedené zaúčtovania v účtovníctve a zároveň aj dopady v DP k DzP :

• daňová zostatková cena: 925,67 €;
• účtovná zostatková cena: 661,19 €;
• odpisy od 1-6/2025: 264,48 € 551/082 – nechávam v účtovníctve v daňovo uznaných nákladoch;
• rozdiel medzi DZC a ÚZC: 925,67 € – 661,19 € = 264,48 € bude pripočítateľná položka v DP za rok 2025 (alebo musí byť celá DZC 925,67 € pripočítateľnou položkou v DP?);
• zaúčtovanie zostatkovej ceny pri vyraďovaní: 793,43 € účtovanie 549/082 – suma bude PP v DP za rok 2025;
• zaúčtovanie vyradenia majetku: 2115,83 € 082/022 – žiadny dopad;
• DPH z určenej sumy 825 € základ: 189,75 € účtovanie 549/343 – bude pripočítateľná položka v DP za rok 2025.

Je to takto správne ?