Dodanie elektronickej služby mimo územia SR z pohľadu DPH

Spoločnosť s.r.o., registrovaný platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH dodáva elektronické služby definované v § 16, ods. 19, písm. d) zákona o DPH na území SR, do členských štátov aj do tretích krajín iným ako zdaniteľným osobám. Konkrétne sa jedná o predaj hudby (vlastná tvorba) cez rôzne webové stránky. Ako mám postupovať z pohľadu DPH?

V prípade, že celková hodnota dodaných služieb bez dane nepresiahne 10 000 EUR (§16, ods.14, písm. b) 3.) mám DPH odvádzať na Slovensku, aj keď je dodanie aj do tretích krajín (prevažne, predpokladám, bude odber v USA)?

Uvedomujem si, že sa jedná o zložitú tému a ťažko sa mi formuluje jednoduchá otázka. Ak mi viete odporučiť nejakú odbornú literatúru alebo články k tejto téme, tak sa poteším.

Zahraničná DPH

Ak PO neplatca DPH na Slovensku je platiteľom DPH v inej krajine EÚ, vystavuje faktúry s dánskou DPH ako správne účtovať to DPH na vystavených faktúrach a prijatých faktúrach? Na účet 343 analyticky? Zároveň podáva DPH výkaz v Dánsku kvartálne. A ak niektoré prijaté faktúry s dánskou dph neuplatní v dánskom DPH, ako účtovať tú neuplatnenú DPH?

Prenos DPH na stavebné práce na Slovensku fakturované do Nemecka

Nehnuteľnosť sa nachádza na Slovensku. Generálnym dodávateľom stavby je nemecká firma, ktorá si od môjho (Slovenského) klienta objednala subdodávateľské stavebné práce. Môj klient preto fakturuje svoje služby nemeckej firme, ktorá sa identifikuje nemeckým IČ DPH. Moja otázka je či mám vystavené faktúry súvisiace s nehnuteľnosťou na Slovensku ale fakturované do Nemecka uvádzať do KV sekcia A.2? Mám faktúry uvádzať do Súhrnného výkazu?

Ak faktúru klient vystaví ako Reverse Charge do Nemecka, náš štátny rozpočet nepoškodí, keď aj tak je tam prenos a Nemecký generálny dodávateľ prenesie povinnosť na objednávateľa stavby.
Poprosím Vás o Váš odborný názor ako správne postupovať, aby pri kontrole sme nemali zbytočné pokuty.

Predaj nehnuteľnosti s pozemkami

Uzavretá kúpna zmluva – dátum uzatvorenia 02.04.2020, s povinnosťou vystaviť faktúru do 10 dní od podpisu zmluvy.
Dátum prevzatia nehnutelnosti a hnutelnosti je v zmluve 01.05.2020. Dátum prvej splátky KZ je 14 dní od podpisu.
Moja otázka – kedy vzniká predávajúcemu daňová povinnosť ? Faktúru vystavím 10.4. s dátumom dodania 01.05.
a k prijatej splátke vyhotovím daňový doklad dňom prijatia. Zároveň DPH odvediem v zdaňovacom období apríl (z prijatej platby) a ostatnú časť DPH v máji (dňom prevzatia). Uvažujem správne ?

Predaj nehnuteľnosti s pozemkami

JU platiteľ DPH predáva inému platiteľovi DPH čerpaciu stanicu – budovu, pozemky a zariadenie. Kolaudácia bola v r.2016. V kúpnej zmluve je cena stanovená samostatne pre budovu, pozemky i zariadenie. Fakturuje všetky položky s DPH, nakoľko nespĺňa § 38 ods. 1 písm. a) ZDPH? A v ktorom zdaňovacom období sa to uvedie v DPH ? Prosím o konkrétnejšie
vysvetlenie, ak sa dá.

Predaj tovaru

Slovenský platiteľ DPH objedná pod IČ DPH SK tovar z Turecka, následne ho predá do Talianska odberateľovi pod IČ DPH IT. Tovar pôjde z Turecka priamo do Talianska. Slovenský platiteľ vystaví faktúru pre taliana so slovenskou daňou, keďže tovar nevstúpil nikdy na územie SR. Správne? Ďakujem

Neskorá registrácia na DPH par. 4 – postup pri fakturácii a daňových priznaniach

Daňovník prekročil obrat na DPH v 06/2019, žiadosť o registráciu podal 02/2020. Momentálne čakáme na registráciu, predpoklad registrácie 03/2020 resp. v priebehu 02/2020.

Snažila som sa to naštudovať, ale rada by som požiadala o konzultáciu resp. odobrenie postupu.
Daňovník mesačne fakturuje odberateľovi, vždy k poslednému dňu mesiaca, t. j. od registrácie bude fakturácia vrátane DPH. DPH bude odvádzať klasicky.

Za obdobie 21/08/2019 (31 dní po tom ako sa mal registrovať t. j. 20/7/2019) do registrácie predpokladajme 03/2020 podá mimoriadne DP DPH kde bude uvedené zdaňovacie obdobie len rok 2020. Tu uvedie všetky zdaniteľné obchody a doplatí DPH. Predpokladám, že k tomu musí podať aj KV ale to som si nie celkom istá.

Moja otázka znie, s odberateľom sa dohodol na tom čo uvádza aj FS, že môže túto DPH vyfakturovať odberateľovi. Tu však mám problém s logistikou. Logicky by mi vychádzalo, že vystaví dobropis na celú sumu dodania za obdobie kedy mal byť platieľom (napr. -10000 EUR) a následne ťarchopis na 10000+ 2000 DPH kde už bude uvedené aj jeho IČ DPH. Z toho mi vyplýva, že ten ťarchopis môže vystaviť až prvý deň keď bude platiteľom DPH. Túto faktúru potom uvedie v mimoriadnom DP DPH 2020 a DPH odvedie. Chápem to správne? Ako to potom bude v KV? Neviem si to úplne logisticky predstaviť, keďže dátum vystavenia ťarchopisu už bude v období registrácie tj. predpokladám, že by mal byť v prvom riadnom DP DPH.

Alebo má vystaviť ten ťarchopis v prvý deň po registrácii len na 0 + 2000 DPH (bez dobropisu)?

Prosím o informáciu či uvažujem správne, prípadne aký je správny postup.

——————————-

Link referencie:
https://podpora.financnasprava.sk/557654-Vysporiadanie-dane-odpo%C4%8D%C3%ADtanie-dane-podanie-mimoriadneho-da%C5%88ov%C3%A9ho-priznania
https://podpora.financnasprava.sk/963593-Oneskoren%C3%A1-registr%C3%A1cia-a-obdobie-oneskorenia

——————————-
V DP z dane z príjmu za 2020 si ešte stále bude môcť uplatniť paušálne výdavky, keďže nebude celý rok platiteľom DPH, chápem to správne?

Refakturácia ubytovania z iného členského štátu

Dobrý deň,

sme tuzemská právnická osoba (platiteľ DPH) a naša materská spoločnosť v ČR (platiteľ DPH) občas zabezpečí ubytovanie pre svojich a zároveň aj našich slovenských zamestnancov v iných členských štátoch (v Nemecku, Španielsku, ČR a pod.), ktoré nám následne refakturuje s textáciou: refakturácia ubytovania podľa prílohy (príloha je kópia FA za ubytovanie), uvedie dni a meno zamestnanca. Podľa nášho názoru sa v tomto prípade určuje miesto dodania služby podľa § 16/1 ZoDPH, tzn. je ním miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Naša matka má teda pri takomto postupe povinnosť registrácie v danom členskom štáte a nám by mala ubytovanie fakturovať s DPH daného členského štátu, ako keby službu sama prijala a sama dodala podľa § 9/4 ZoDPH. Na základe usmernenia od ich českého daňového poradcu nám však ubytovanie refakturuje „mimo režim DPH“, teda bez DPH daného členského štátu. Vyzerá to tak, že chcú ísť režimom pre CK, hoci text faktúry tomu nenasvedčuje. Pri refakturácii ubytovania v ČR nám fakturujú s českou DPH, pri refakturácii z IČŠ bez DPH.

Moje otázky sú:
1. Postupuje materská firma správne? Ak nie, aký je správny postup?
2. Môže matka uplatňovať režim pre CK, keď sumu refakturovaného ubytovania nenavyšuje o žiadnu prirážku za „informácie a rady k ubytovaniu“? A taktiež na faktúre neuvádza informáciu o tom, že uplatňuje úpravu zdaňovania prirážky (zrejme preto, že nie je akej)?
3. Ak materská firma odmietne úpravu fakturácie, môžeme danú faktúru zaevidovať „mimo režim DPH“ a celú ju zahrnúť do daňovo uznateľných nákladov?

Ďakujem veľmi pekne a prajem príjemný zvyšok dňa.

Bezodplatné dodanie

Dobrý deň,

chcem sa spýtať, ako z hľadiska DPH posúdiť nasledovnú situáciu:
Máme 2 dcérske spoločnosti, ktoré pôsobia v rovnakých priestoroch (rôzne poschodia budovy) (A – hazardná činnosť, B – reštauračné služby).
V prípade, že hráči vložia do automatov určený obnos peňazí v spoločnosti A, vznikne im nárok na stravu zadarmo v spoločnosti B (dostanú kupón, ktorý predložia v reštaurácii).
Nákup surovín v spoločnosti B pri jedle na predaj a jedle „zadarmo“ bude na samostatných faktúrach.
Do pokladne sa predaj v spoločnosti B odplatne a bezodplatne bude zadávať pod samostatným kódom. Pri bezodplatnom dodaní treba uvádzať 100% zľava alebo už nahadzovať nulové položky? Bloček pri jedle „zadarmo bude vždy finálne nulový. Nebude to robiť problém pri E-kase, kde bude finančná správa vidieť nulové položky?
Treba v spoločnosti B pri bezodplatnom dodaní služby odviesť DPH? Z akej ceny? Vo výške obstaraných vstupov? Prípadne, ak by sme si z nákupu surovín, ktoré sa použijú na výrobu jedla zadarmo, neodpočítali DPH, nemusíme riešiť DPH na výstupe?
Bolo by lepšie takéto jedlo nahadzovať do kasy napr. za 0,01 Eur?

Ďakujem.