blog

Vzdelávajte sa s nami


V rámci tejto časti Vám prinášame aktuálne informácie týkajúce sa legislatívnych zmien, najčastejších problémov z našej praxe, riešení praktických príkladov a rôzne zaujímavosti a novinky.

Home office zamestnanca a povinnosti zamestnávateľa


V súčasnosti našou spoločnosťou rezonuje téma koronavíru. Ústredný krízový štáb od utorka 10.03.2020 vyhlásil plošný zákaz kultúrnych, športových, mimoškolských alebo iných podujatí. V súvislosti s týmito opatreniami zamestnávatelia začínajú čoraz viac aplikovať tzv. home office. Na mieste je preto otázka, či a ako je tento pojem definovaný zákonom a aké práva zamestnanca a povinnosti zamestnávateľa z toho plynú.

Zákonník práce pojem home office ako taký nedefinuje. Poznáme však ustanovenie § 52 Zákonníka práce, ktorý uvádza domácku prácu, resp. teleprácu. Aký je rozdiel medzi domácou prácou a home office?

Home office môžeme zadefinovať za príležitostnú, no nie pravidelnú prácu z domu. Táto je vykonávaná so súhlasom, respektíve po dohode so zamestnávateľom (v súlade s § 52 ods. 5 Zákonníka práce). Často sa s home office stretávame ako s druhom benefitu, ktorý ponúka zamestnávateľ svojim zamestnancom.

Domácka práca je vykonávaná z vlastnej domácnosti zamestnanca. Je  pravidelná a má stálu povahu (v súlade s § 52 ods. 1 Zákonníka práce).

Dohoda so zamestnancom alebo jednostranné rozhodnutie zamestnávateľa?

Pokiaľ sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom na zmene pracoviska, uzavrú dodatok k pracovnej zmluve o domáckej práci alebo „home office“. Zamestnávateľ nemôže jednostranne rozhodnúť o nariadení domáckej práce. Ak zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovnej zmluvy t.j. s domáckou prácou, zamestnávateľ musí postupovať v súlade so zákonníkom práce t.j. posúdiť to ako prekážku na strane zamestnávateľa, za čo patrí zamestnancovi náhrada mzdy (v súlade s § 142 ods. 3 Zákonníka práce).

Ak zamestnávateľ a zamestnanec uzavrú dodatok k pracovnej zmluve o domáckej práci, dohodnú si miesto a rozvrhnutie pracovného času. V takom prípade sa na domácku prácu nevzťahujú určite ustanovenia Zákonníka práce, pričom ide najmä o:

  • ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku, nepretržitom odpočinku v týždni a o prestojoch;
  • zamestnancovi nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka;
  • zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak.

Treba však upozorniť na ustanovenie § 52 ods. 4 Zákonníka práce, ktoré deklaruje, že pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa. Pri domáckej práci zamestnávateľ jednostranne neurčuje rozvrhnutie pracovného času. To znamená, že taktiež neurčuje začiatok a koniec pracovných zmien. Naďalej ale platí, že zamestnanec má povinnosť dodržiavať maximálny týždenný pracovný čas.

Dôležité je znenie: „ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak“. Uvedená pracovno-právna úprava tak obom stranám poskytuje relatívne široký právny priestor pre zmluvnú voľnosť. V takomto prípade sa zamestnanec so zamestnávateľom môžu dohodnúť inak o mzdovom zvýhodnení práce nadčas, práci vo sviatok, práci a mzdovej kompenzácii za sťažený výkon práce, prípadne o iných náležitostiach právneho režimu pri práci z domu.

Kontrola zamestnanca zamestnávateľom pri práci z domu

V zmysle ustanovenia § 82 písm. a) Zákonníka práce je vedúci zamestnanec povinný riadiť a kontrolovať zamestnancov. V prípade home office, resp. domáckej práce však zamestnávateľ nemôže uplatňovať kontrolné nástroje, ktoré obvykle uplatňuje na pracovisku. Aby však mal zamestnávateľ aspoň trochu dohľad nad vykonávanou prácou zamestnanca, môže zamestnanca poveriť vedením evidencie pracovnej doby, ktorú bude zamestnávateľovi pravidelne odovzdávať. Z praxe sa často zamestnávateľom osvedčilo zasielanie denného výkazu do určitej hodiny zamestnancami, ktorí vykonávali prácu z domu.

BOZP a práca z domu

V prípade BOZP má zamestnávateľ rovnaké povinnosti ako voči zamestnancom, ktorý vykonávajú prácu na pracovisku. Zamestnávateľ preto musí plniť s tým súvisiace povinnosti, z ktorých vyplýva aj prevenčná povinnosť.

Stravné pri práci z domu

Pre zamestnávateľov je taktiež dôležitá otázka poskytovania stravy zamestnancom, ktorí pracujú z domu. Zákonník práce v ustanovení § 152 odsek 2 Zákonníka práce uvádza že nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Vyvstáva otázka, či sa toto ustanovenie vzťahuje aj na zamestnanca, ktorý vykonáva prácu z domu. Ustanovenie § 152 odsek 7 Zákonníka práce uvádza, že zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce, ak mu nezabezpečí jedno teplé hlavné jedla vrátane vhodného nápoja alebo ak by bolo zabezpečenie stravovania jedlom bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáce práce. Preto vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že zamestnanec ktorý vykonáva home office, respektíve domácku prácu má nárok na stravné. To znamená, že zamestnávateľ by mu mal minimálne poskytnúť stravné lístky, prípadne stravovaciu kartu alebo iný finančný príspevok aby splnil povinnosti stanovené v Zákonníku práce.

Nariadenie dovolenky

Zamestnávateľ musí oznámiť dovolenku zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca (v súlade s § 111 ods. 5 Zákonníka práce). 

Zhrnutie:

  •  na domáckej práci sa musí zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť napr. dodatkom k pracovnej zmluve
  • zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne nariadiť prácu z domu
  • ak zamestnanec nesúhlasí s prácou z domu, je to prekážka na strane zamestnávateľa, za čo patrí zamestnancovi náhrada mzdy (v súlade s § 142 ods. 3 Zákonníka práce)
  • zamestnanec na home office resp. domáckej práci má nárok na finančný príspevok na stravovanie (v súlade s § 152 ods. 7 Zákonníka práce)
  • povinnosti z pohľadu BOZP musí zamestnávateľ dodržiavať aj pri práci zamestnanca z domu
  • pri nariadení dovolenky musí zamestnávateľ dodržať lehotu 14 dní (v súlade s § 111 ods. 5 Zákonníka práce)

Autorom článku je JUDr. Jozef Lukajka, PhD., riadiaci advokát
Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., www.aklp.sk

JUDr. Jozef Lukajka PhD.

Vo svojej právnej praxi sa venuje predovšetkým pracovnému a obchodnému právu, ale aj trestnému a daňovému právu. Taktiež poskytuje poradenstvo v oblasti GDPR. Pôsobí v advokátskej kancelárii LUKAJKA & PARTNERS, ktorá má pobočky v Bratislave, Trenčíne a Košiciach. Vo svojej praxi dáva dôraz na zodpovednosť, dochvíľnosť, ako aj na neustále zvyšovanie svojej odbornosti.