blog

Vzdelávajte sa s nami


V rámci tejto časti Vám prinášame aktuálne informácie týkajúce sa legislatívnych zmien, najčastejších problémov z našej praxe, riešení praktických príkladov a rôzne zaujímavosti a novinky.

Zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí ako podmienka na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania o 6 kalendárnych mesiacov


V zmysle § 49 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (ďalej len „základná lehota“), sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia základnej lehoty na podanie daňového priznania, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. Daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“), uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná. Ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu, ktorým je § 155 a § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (t. j. uloží pokutu od 30 € do 16 000 € za nepodanie daňové priznanie v ustanovenej lehote a úrok z omeškania z dôvodu nezaplatenia dane v ustanovenej lehote).

Z informácií uvedených na webovej stránke FR SR vyplýva nasledovné: „Zákon o dani z príjmov explicitne nevymedzuje pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“, pri jeho interpretácii je potrebné vychádzať analogicky z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Vo všeobecnosti príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí je pri aktívnych príjmoch príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. príjem zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí, príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne), pri „pasívnych“ príjmoch sa napr. za príjem zo zdrojov v zahraničí považuje príjem z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí , resp. príjem charakteru úrokov alebo licenčných poplatkov plynúci od platiteľa tohto príjmu, ktorý je rezidentom iného zmluvného štátu. Možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania je po nadobudnutí účinnosti novely zákona o dani z príjmov od 1.1.2014 podmienená tiež zdaniteľnosťou príjmov (výnosov) plynúcich zo zdrojov v zahraničí podľa zákona o dani z príjmov. Podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Možnosť predĺženia lehoty tak nie je podmienená zdaniteľnosťou príjmov (výnosov) plynúcich zo zdrojov v zahraničí v štáte ich zdroja podľa daňových právnych predpisov štátu zdroja týchto príjmov alebo príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia..

Inak povedané, samotné vyhotovenie faktúry napr. za dodané služby odberateľovi zo zahraničia ešte neznamená, že takýto príjem (výnos) je príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí. Naopak ale platí, že zdaniteľnosť príjmov (výnosov) plynúcich zo zdrojov v zahraničí, a to v štáte ich zdroja podľa daňových právnych predpisov štátu zdroja týchto príjmov alebo príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „ZoZDZ“), nie je relevantná na to, aby sa príjem (výnos) považoval za príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí na účely predĺženia lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov (najviac) o šesť celých kalendárnych mesiacov. Relevantným je ustanovenie § 16 ods. 1 ZDP, ktoré vymedzuje príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a teda analogicky (v opačnom „garde“) môžeme rovnaké príjmy považovať aj za príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Ako príklad možno uviesť nasledovné príjmy:

  • zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností poskytovaných na území zahraničia, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne,
  • odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),
  • odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,
  • úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z majetku v podielovom fonde, z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia),
  • nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území v zahraničí,
  • príjmy z prevodu hnuteľných vecí umiestnených na území v zahraničí, z prevodu majetkových práv registrovaných na území v zahraničí a z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území v zahraničí okrem príjmov z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,
  • výhry v lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,
  • podiel na zisku (dividenda), vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu, 10.
  • príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov,
  • príjmy z predaja virtuálnej meny,
  • z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky,
  • z prevodu akcií, účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve so sídlom na území v zahraničí.

V zmysle § 16 ods. 1 písm. g) ZDP príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je aj príjem z prevodu akcií, účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky. Ak v zmysle § 16 ods. 1 písm. g) ZDP sú príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou o. i. aj príjmy z prevodu akcií spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky a v zmysle informácie FS SR sa pri interpretácii pojmu „príjmy zo zdrojov v zahraničí“ má vychádzať analogicky z ustanovenia § 16 ods. 1 ZDP a predĺženie lehoty na podanie daňového priznania nie je podmienené zdaniteľnosťou príjmov (výnosov) plynúcich zo zdrojov v zahraničí v štáte ich zdroja podľa daňových právnych predpisov štátu zdroja týchto príjmov alebo príslušnej ZoZD, potom zdaniteľný príjem dosiahnutý z predaja akcií spoločnosti so sídlom napr. v Holandsku sa má považovať za príjem zo zdrojov v zahraničí.

Dosiahnutím takéhoto príjmu (výnosu) z predaja akcií spoločnosti so sídlom v Holandsku sú splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 3 písm. b) ZDP, medzi ktoré o. i. patrí aj dosiahnutie zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí; v zmysle s § 2 písm. h) ZDP je zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom danenie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.

Právo na zdanenie takéhoto príjmu na Slovensku vyplýva z článku 14 ods. 4 ZoZDZ medzi Slovenskom a Holandskom, v zmysle ktorého zisky zo scudzenia akéhokoľvek majetku, iného než toho, o ktorom sa hovorí v odsekoch 1, 2 a 3, podliehajú zdaneniu len v štáte, v ktorom má scudziteľ bydlisko alebo sídlo; scudziteľom akcií na spoločnosti so sídlom v Holandsku bola slovenská spoločnosť so sídlom na Slovensku považovaná tak v súlade so ZDP, ako ja ZoZDZ za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou na Slovensku.

Existenciu zdaniteľných príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí pre posúdenie splnenia podmienok na predĺženie lehoty v zmysle § 49 ods. 3 písm. b) ZDP je v takomto prípade možné preukázať napr. zmluvou o predaji akcií a / alebo výpisom z bankového účtu, ktorý je dôkazom o úhrade za prevedené  (predané) akcie.

Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.

Od roku 2015 som členom Slovenskej komory daňových poradcov, člen metodicko-legislatívnej komisie pre daň z príjmov právnických osôb a metodicko-legislatívnej komisie pre účtovníctvo. Som špecialista na dane a účtovníctvo. Venujem sa daňovému, ekonomickému, účtovnému poradenstvu, spracovaniu účtovníctva, zakladaniu a likvidácii obchodných spoločností. Lektorovaniu odborných školení sa venujem od roku 2008. Kompletný zoznam školení a pomôcok nájdete na www.martintuzinsky.sk.