Čo sú to vyvolané investície?

Vyvolané investície vznikajú počas výstavby a v zásade sú dvojakého charakteru:

• vyvolané investície podľa osobitných predpisov (zákon o energetike, cestný zákon, atď.),
• vyvolané investície dobrovoľné (napr. vybudovanie oddychovej parkovej zóny mimo územia výstavby susediacej s pozemkom, na ktorom sa výstavba realizuje, ďalej detské ihrisko, atď.).

Tieto vyvolané investície sa bezodplatne odovzdávajú. Odovzdávajú sa napríklad správcom rozvodných alebo obciam a mestám.

V súvislosti s vyvolanými investíciami je slovenská legislatíva dosť komplikovaná a nie celkom jasná. Pri snahe definovať čo je vlastne vyvolaná investícia pravdepodobne budú účtovníci vychádzať zo znenia opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov. Podľa §35 ods. 1 písm. g) sa vyvolanou investíciou rozumie „obstaranie majetku alebo služby, ktoré nebude účtovná jednotka využívať, ale ktoré vznikli podľa osobitného predpisu alebo zo zmluvy v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku“.

Okrem toho je pri definovaní pojmu vyvolané investície potrebné často zohľadniť aj nasledovné právne predpisy.

Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ cestný zákon“) V § 18 cestného zákona je upravený styk s inými komunikáciami, vedeniami každého druhu vodami, vodohospodárskymi a inými dielami a s územím, v ktorom sa dobývajú nerasty. Podľa §18 ods. 1 cestného zákona, ak je to z technických dôvodov potrebné, alebo ak to vyžaduje verejný záujem, môže diaľnica, cesta a miestna komunikácia križovať iné komunikácie, vody, vodohospodárske a iné diela, ako aj územie, v ktorom sa dobývajú nerasty, alebo sa ich inak dotknúť alebo môžu byť nimi krížené či inak dotknuté, a to spôsobom primeraným hospodárskym potrebám a miestnym pomerom tak, aby boli čo najmenej dotknuté záujmy zúčastnených organizácií (orgánov).

Podľa § 18 ods. 9 cestného zákona, ak sa má diaľnica, cesta alebo miestna komunikácia zrušiť v dôsledku inej investičnej výstavby, je investor tejto výstavby povinný na svoje náklady a v mene budúceho vlastníka alebo správcu tejto komunikácie zabezpečiť výstavbu náhradnej diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie zodpovedajúcej dopravným potrebám.

Podľa § 18 ods. 13 cestného zákona pri výstavbe pozemnej komunikácie alebo pri jej zmene je investor stavby povinný vybudovať na vlastné náklady pre vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela len vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku vedenia alebo iného diela, a to na úrovni technického riešenia v čase, keď bola úprava vyvolaná. Investor stavby je zároveň povinný na vlastné náklady majetkovoprávne vysporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami, ktoré sú priamo dotknuté výstavbou pozemnej komunikácie alebo jej zmenou v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela na základe kúpnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, alebo iného právneho úkonu, ktorého predmetom je prevod alebo úprava užívania dotknutých pozemkov; vlastník alebo prevádzkovateľ vedenia alebo iného diela je povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia prevziať upravený úsek vedenia alebo iné dielo vrátane pozemku, okrem prípadu uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena, nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy, na základe ktorej sa vlastnícke právo v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela neprevádza. Ostatné úpravy, ktorými sa zvýši výkonnosť alebo zmodernizuje vedenie, je investor stavby oprávnený vykonať len na základe predchádzajúcej písomnej dohody investora stavby s vlastníkom alebo prevádzkovateľom vedenia vždy na náklady vlastníka alebo prevádzkovateľa tohto vedenia.

Vyhláška č. 83/2008 Z. z. Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky V prílohe č. 2 časti B. Technickej správy pre pozemné komunikácie bod 5.1.2 písm. b) vyvolaní – prekládky a rekonštrukcie súvisiacich komunikácií, vodných tokov, inžinierskych sietí, závlah, demolácií, protihlukových stien (z posúdenia hlukových pomerov a pod.)

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ stavebný zákon“) Podľa § 43a ods. 3 stavebného zákona inžinierske stavby sú:

• a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská,
• b) železničné, lanové a iné dráhy,
• c) vzletové dráhy, pristávacie dráhy a rolovacie dráhy letísk,
• d) mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody,
• e) prístavy, plavebné kanály a komory, úpravy tokov, priehrady a ochranné hrádze, závlahové a melioračné sústavy, rybníky,
• f) diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu,
• g) diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, úpravne vody, miestne kanalizácie a čistiarne odpadových vôd,
• h) diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice,
• i) diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice, televízne káblové rozvody,
• j) banské stavby a ťažobné zariadenia, k) stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu,
• l) stavby na spracovanie a ukladanie jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu,
• m) stavby chemických zariadení, rafinérie a koksovne,
• n) stavby ťažkého priemyslu, napríklad vysoké pece, valcovne a zlievarne,
• o) nekryté športové ihriská, automobilové, motocyklové a bicyklové dráhy, golfové ihriská, lyžiarske trate a vleky,
• p) zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady,
• r) reklamné stavby,
• s) ostatné inžinierske stavby, napríklad skládky odpadu.

Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o dani z príjmov“) Podľa § 23 ods. 2 písm. a) a písm. d) zákona o dani z príjmov sú z odpisovania vylúčené preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala a hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu, ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov [( § 19 ods. 3 písm. c)].

Zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch“) Zákon o verejných vodovodoch v § 35 upravuje preložku verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Podľa § 35 ods. 4 zákona o verejných vodovodoch náklady na preložku verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie znáša osoba, z podnetu ktorej sa uskutočnila, ak osobitný predpis neustanovuje inak . Podľa § 35 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch sa vlastníctvo verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie po zrealizovaní nemení. Podľa § 35 ods. 6 zákona o verejných vodovodoch ten, kto potrebu preložky vyvolal, je povinný odovzdať vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie dokončenú stavbu po vydaní kolaudačného rozhodnutia vrátane príslušnej dokumentácie skutočného zrealizovania stavby a Príloha č. 5 súťažných podmienok súvisiacich dokladov.

Zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon o energetike“) Zákon o energetike v § 45 upravuje preložku elektroenergetického zariadenia. Podľa § 45 ods. 2 zákona o energetike náklady na preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia je povinný uhradiť ten, kto potrebu preložky vyvolal, ak sa vlastník elektroenergetického rozvodného zariadenia a ten, kto potrebu preložky vyvolal, nedohodnú inak. Preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia vykonáva prevádzkovateľ sústavy alebo za podmienok ním určených aj iná oprávnená osoba. Vlastníctvo elektroenergetického rozvodného zariadenia sa preložkou nemení. Zákon o energetike v § 81 upravuje preložku plynárenského zariadenia. Podľa § 81 ods. 2 zákona o energetike náklady na preložku plynárenského zariadenia je povinný uhradiť ten, kto potrebu preložky vyvolal, ak sa vlastník plynárenského zariadenia a ten, kto potrebu preložky vyvolal, nedohodnú inak. Preložku plynárenského zariadenia vykonáva prevádzkovateľ siete alebo za podmienok ním určených aj iná oprávnená osoba. Vlastníctvo plynárenského zariadenia sa preložkou nemení.

Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o komunikáciách“) Zákon o komunikáciách v § 66 ods. 12 upravuje, čo sa rozumie preložkou vedenia. Podľa § 66 ods. 12 preložkou vedenia je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho trasy. Preložkou vedenia sa rozumie aj vybudovanie nového vedenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné vedenie. Preložku vedenia, ktorú nevyvolal vlastník alebo prevádzkovateľ dotknutého vedenia, možno vykonať len po dohode a za podmienok dohodnutých s podnikom. Náklady takejto preložky uhrádza osoba, ktorá potrebu preložky vyvolala, ak sa nedohodlo inak. Ak zároveň dôjde k modernizácii vedenia, náklady na modernizáciu uhrádza podnik, ak sa nedohodlo inak.

Zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov Zákon o tepelnej energetike v § 24 ods. 2 upravuje preložku verejného rozvodu tepla. Podľa § 24 ods. 2 zákona o tepelnej energetike preložku verejného rozvodu tepla zabezpečuje jeho vlastník alebo prevádzkovateľ na náklady toho, kto potrebu preložky vyvolal, ak sa nedohodnú inak. Vlastníctvo verejného rozvodu tepla sa po vykonaní preložky nemení.

Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) Ustanovenie § 26 ods. 1 upravuje povolenie na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby.

Podľa nariadenia vlády č. 93/2012 z 10. mája 2012 investor stavby má pred podaním žiadosti o stavebné povolenie získať súhlas od prevádzkovateľov vodárenských, odpadových, plynových, telekomunikačných, tepelných a elektrických inžinierskych sieti. Po finálnom zadefinovaní trasovania projektu investor dopravnej stavby musí informovať správcu dotknutých inžinierskych sietí častiach, ktoré budú ovplyvnené dopravným projektom. Dotknutí správcovia môžu vzniesť podmienky, ktorými zabezpečia ochranu infraštruktúry za ktorú zodpovedajú. Investor stavby a prevádzkovateľ relevantných verejných inžinierskych sieti sú povinní sa dohodnúť o rozsahu premiestnenia sietí, v prípade rozporu sú povinní informovať úrady (ministerstvá), ktoré sú zakladateľmi týchto spoločností a využiť príslušné služby na urovnávanie sporov (dispute settlement service). V prípade odmietnutia premiestnenia inžinierskych sietí investor stavby je oprávnený vykonať premiestnenie sám. Opodstatnenosť podmienok vyhodnocuje príslušný (špeciálny) správny úrad v rámci Národného dopravného úradu. 10 Ak by požadovaná prekládka alebo rozvoj verejných statkov svojím rozsahom a cenou presahoval investíciu nevyhnutnú na naplnenie technických podmienok, potom je stanovená proporčná časť ceny, ktorá výšou zodpovedá investícii nevyhnutnej a tvorí štátnu pomoc podľa článku 107(1) Zmluvy o fungovaní EÚ a ktorá môže byť financovaná len podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.

Účtovanie vyvolaných investícií.

Pri účtovaní vyvolaných investícií sa musí zohľadniť ako bude účtované o investícii ktorá tieto investície vyvolala. To samozrejme zohľadňuje účel a spôsob za akým je investícia zhotovovaná. Najčastejšie sa bude jednať o nasledovné prípady:

• investíciu účtovná jednotka zhotovuje pre vlastné potreby,
• investíciu účtovná jednotka zhotovuje na základe zmluvy pre inú osobu a zadanie spĺňa podmienky pre účtovanie o zákazkovej výrobe,
• investíciu účtovná jednotka zhotovuje ako nehnuteľnosť určenú na predaj,
• investíciu účtovná jednotka ako koncesionár zhotovuje na základe koncesnej zmluvy medzi zhotoviteľom a verejným obstarávateľom.

Ak účtovná jednotka zhotovuje investíciu pre vlastné potreby oceňuje túto investíciu vlastnými nákladmi. Pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok sú vlastnými nákladmi priame náklady a nepriame náklady. Súčasťou vlastných nákladov sú aj náklady na vyvolané investície.

Ide aj o prípady, ak účtovná jednotka nevykonáva žiadne stavebné alebo montážne činnosti, ale si ich objednáva u jednotlivých dodávateľov (projekty, stavebné práce, dodávku a montáž zariadení a pod.). Investorom však je účtovná jednotka, na ňu sú vydané všetky potrebné povolenia a pre ňu bude vydané užívacie povolenie.

Vlastné náklady na zhotovenie majetku v tomto prípade sa účtujú priamo na ťarchu účtov obstarania dlhodobého majetku 041- Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku alebo 042 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku.

Náklady na vyvolané investície budú súčasťou ocenenia dlhodobého majetku ktorého zhotovenie tieto investície vyvolalo. Pri odovzdaní vyvolaných investícií budúcemu užívateľovi sa teda v účtovníctve nebude nič účtovať. Odovzdanie bude zaznamenané iba na úrovni analytickej evidencie.

Príjemca vyvolanej investície bude o nej účtovať ako o bezodplatne prijatom dlhodobom majetku. Majetok ocení reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve (trhová cena, cena stanovená jedným z dovolených oceňovacích modelov alebo posudkom znalca). Účtovať bude na ťarchu účtu obstarania (041, 042) a v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období, z ktorého budú rozpúšťať do výnosov na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti vo výške účtovných odpisov z tohto majetku.

Príklad : 

Ak účtovná jednotka zhotovuje investíciu na základe zmluvy pre inú osobu a zmluva spĺňa podmienky pre účtovanie o zákazkovej výrobe budú náklady na vyvolané investície súčasťou rozpočtovaných nákladov na zákazku. Účtovať bude podľa § 30 postupov účtovania pre podnikateľov.

Pri odovzdaní vyvolaných investícií budúcemu užívateľovi sa teda v účtovníctve nebude nič účtovať. Odovzdanie bude zaznamenané iba na úrovni analytickej evidencie.

Príjemca vyvolanej investície bude o nej účtovať ako o bezodplatne prijatom dlhodobom majetku. Majetok ocení reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve (trhová cena, cena stanovená jedným z dovolených oceňovacích modelov alebo posudkom znalca). Účtovať bude na ťarchu účtu obstarania (041, 042) a v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období, z ktorého budú rozpúšťať do výnosov na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti vo výške účtovných odpisov z tohto majetku.

Ak investíciu účtovná jednotka zhotovuje ako nehnuteľnosť určenú na predaj bude pri účtovaní postupovať podľa § 30d postupov účtovania pre podnikateľov. Zhotoviteľ musí posúdiť, či sú splnené podmienky priebežného transferu. Ak áno, bude účtovať ako o zákazkovej výrobe.

Ak podmienky priebežného transferu splnené nie sú, bude zhotoviteľ účtovať o zhotovení majetku ako o zásobách vlastnej činnosti. V priebehu účtovného obdobia bude náklady na zhotovenie účtovať na ťarchu príslušných účtov nákladov. Podľa toho, či o zásobách účtuje spôsobom A alebo B bude tieto náklady aktivovať na ťarchu účtu 121- Nedokončená výroba so súvzťažným zápisom v prospech účtu 611- Zmena stavu nedokončenej výroby. Pri spôsobe A minimálne mesačne, pri spôsobe B pri uzatváraní účtovných kníh. Dokončenú výstavbu zaúčtuje na ťarchu účtu 123 – Výrobky a v prospech účtu 613 – Zmena stavu výrobkov a zároveň zaúčtuje zníženie stavu nedokončenej výroby (611/121).

Predaj zhotovenej investície zhotoviteľ zaúčtuje ako zníženie stavu výrobkov (613/123) a pohľadávku voči odberateľovi 311 – Odberatelia so súvzťažným zápisom v prospech účtu 601 -Tržby za vlastné výrobky.

Pri odovzdaní vyvolaných investícií budúcemu užívateľovi sa teda v účtovníctve nebude nič účtovať. Odovzdanie bude zaznamenané iba na úrovni analytickej evidencie.

Príjemca vyvolanej investície bude o nej účtovať ako o bezodplatne prijatom dlhodobom majetku. Majetok ocení reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve (trhová cena, cena stanovená jedným z dovolených oceňovacích modelov alebo posudkom znalca). Účtovať bude na ťarchu účtu obstarania (041, 042) a v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období, z ktorého budú rozpúšťať do výnosov na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti vo výške účtovných odpisov z tohto majetku.

Príklad (ak nespĺňa podmienky priebežného transferu)

Ak investíciu účtovná jednotka ako koncesionár zhotovuje na základe koncesnej zmluvy medzi zhotoviteľom a verejným obstarávateľom účtuje sa

Ak koncesionár odovzdá zhotovené dielo verejnému obstarávateľovi po uvedení diela do užívania účtuje počas zhotovenia diela ako o zákazkovej výrobe. Náklady na vyvolané investície sú súčasťou rozpočtu nákladov. Po uvedení diela do užívania sa zaúčtuje na ťarchu účtu 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a v prospech účtu 316 – Čistá hodnota zákazky. Následne sa zaúčtuje v prospech účtu 014 – Oceniteľné práva a na ťarchu účtu 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku. Oceniteľné právo sa odpisuje podľa odpisového plánu počas koncesnej lehoty.

Ak verejný obstarávateľ nadobúda vlastnícke právo k dielu na začiatku realizácie diela zhotoviteľ tiež účtuje počas zhotovenia ako o zákazkovej výrobe a náklady na vyvolané investície sú súčasťou rozpočtu nákladov na zákazku. O peňažných nárokoch za dielo zhotoviteľ účtuje ako o dlhodobej pohľadávke v prospech účtu 311 – Odberatelia so súvzťažným zápisom v prospech účtu 602 – Tržby z predaja služieb. Dlhodobú pohľadávku je zhotoviteľ povinný prepočítavať na súčasnú hodnotu metódou efektívnej úrokovej miery.

Náklady na vyvolané investície sú súčasťou ocenenia zhotoveného diela. Odovzdanie vyvolaných investícií (spravidla inému subjektu ako je verejný obstarávateľ) bude zaznamenané iba na úrovni analytickej evidencie.

Príjemca vyvolanej investície bude o nej účtovať ako o bezodplatne prijatom dlhodobom majetku. Majetok ocení reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve (trhová cena, cena stanovená jedným z dovolených oceňovacích modelov alebo posudkom znalca). Účtovať bude na ťarchu účtu obstarania (041, 042) a v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období, z ktorého budú rozpúšťať do výnosov na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti vo výške účtovných odpisov z tohto majetku.

Ak koncesionár je poľa zmluvy vlastníkom zhotoveného diela a bude ním aj po ukončení koncesnej lehoty bude náklady na zhotovenie diela (vrátane nákladov na vyvolané investície) účtovať na ťarchu účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Ku dňu uvedenia diela do užívania sa zaúčtuje na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 02 – Dlhodobý hmotný majetok a na ťarchu účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku.