ZÚSK – Združenie účtovníkov Slovenska so záujmom sleduje pripravovaný návrh zákona o zasielaní údajov Finančnej správe Slovenskej republiky z faktúr daňových subjektov a využilo možnosť zapojiť sa do pripomienkovania materiálu s názvom Štúdia uskutočniteľnosti eFakturácia. Nižšie uvádzame znenie pripomienok, ktoré sme zaslali na MF SR, pričom sme sa zamerali na to najpodstatnejšie a snažili sa poukázať na aplikačné problémy takejto zákonnej úpravy nielen z pohľadu externých účtovníkov, ale aj z pohľadu špecifík jednotlivých účtovných jednotiek / daňovníkov (napr. prevádzkovateľov e-shopov, drobné SZČO uplatňujúce paušálne výdavky. Týmto by sme sa zároveň chceli poďakovať aj za mnohé podnety od Vás – našich kolegov účtovníkov v rámci FB skupiny ÚČTOVNÍCI, ktorú spravujú naši regionálni zástupcovia: Zuzana Lelovicsová, Attila Hám, ako aj Balázs Keszeli.

Týmto si my, kolektív ZÚSK – Združenie účtovníkov Slovenska, dovoľujeme zareagovať na výzvu MF SR a posielame Vám naše postrehy a podnety k prejednávanému návrhu elektronického zasielania údajov z faktúr.

Na úvod musíme konštatovať, že nám je známy zámer Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) vytvorenia databázy fakturačných údajov, ktoré bude Finančná správa Slovenskej republiky (ďalej len „FS SR“) využívať na detekciu daňových únikov, a to nielen v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), ale aj v oblasti dane z príjmov. Rozumieme tomu, že včasné odhalenie rizikového správania daňových subjektov umožní FR SR prijať opatrenia, ktoré zamedzia alebo zastavia daňové úniky a daňové podvody už počas ich realizácie. Vnímame dlhodobý problém s medzerou výberu DPH (16,6 %) a dane z príjmov právnických osôb (17 %).

Pri sumarizácii uvedených pripomienok sme vychádzali z dokumentu „Informačný systém elektronickej fakturácie (IS EFA)“ z decembra 2020, ktorého rozsah je 83 strán (ďalej len „štúdia uskutočniteľnosti“, resp. v skratke „ŠU“), z informácií v ňom uvedených a zo skutočností, ktoré obsahuje.

K ŠU a pripravovanému návrhu zákona o zasielaní údajov FS SR z faktúr daňových subjektov si dovoľujeme zaslať (číslované) pripomienky uvedené nižšie.

1. ŠU, ako aj pripravovaný návrh zákona o zasielaní údajov FS SR z faktúr daňových subjektov pracuje vždy s termínom „FAKTÚRA“, pričom poukazuje aj na rozdiely medzi pojmom faktúra z pohľadu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDPH“) a pojmom účtovný doklad, resp. účtovný záznam z pohľadu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoÚ“). V prvom rade považujeme za nevyhnutné definovať tento pojem v rozsahu:

• povinné náležitosti (obsah) faktúry (rozlíšené podľa postavenia dodávateľa – platiteľ DPH, neplatiteľ DPH);
• osoby povinné vyhotoviť faktúru (napr. PO / FO, SZČO, prenajímatelia dosahujúci príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov; ďalej len „ZDP“);
• dôvody zakladajúce povinnosť vyhotoviť faktúru (dodanie plnenia v podobe tovaru alebo služby);
• lehoty na vyhotovenie faktúry (od momentu splnenia dodávky tovaru / služby);
• prípadné výnimky z povinnosti vyhotoviť faktúru (napr. ak bola tržba evidovaná cez eKasu klient alebo ak poskytovateľ služby nemá postavenie „podnikateľa“, lebo dosahuje príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP alebo dosahuje príjmy na základe licenčnej zmluvy podľa § 6 ods. 4 ZDP a podobne).

Faktúra je pojem, ktorý v súčasnosti vymedzuje iba ZDPH, pričom táto povinnosť sa vzťahuje vo väčšine iba na platiteľov DPH, resp. na zdaniteľné osoby v taxatívne vymedzených prípadoch (napr. dodanie služby do iného členského štátu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 ZDPH a pod.). ZDPH takisto vymedzuje aj tzv. zjednodušenú faktúru, ktorou sú o. i. aj:

• faktúry do 100 € vrátane DPH, ktoré o. i. nemusia obsahovať ani informácie o odberateľovi (napr. pri maloobchodnom / veľkoobchodnom predaji tovaru);
• doklady do 100 € vrátane DPH, vydávané napr. parkovacími automatmi;
• doklady vyhotovené tankovacími automatmi, za predpokladu, že cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 €.

ZDPH v § 19 ods. 7 ZDPH takisto pracuje aj so špecifickou kategóriou zdaniteľných obchodov, a to pri dodaní  tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známka-mi alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze, pri ktorých vzniká daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu. V tomto prípade ZDPH v zásade nepriamo toleruje nevystavenie žiadneho dokladu. Existuje v tomto prípade štúdia a analýza v akom rozsahu vzniká daňová medzera na úrovni DPH a dane z príjmov v prípade takýchto foriem „podnikania“? V praxi ide najčastejšie o samoobslužné umývacie linky (možno ich preto za posledné roky toľko po Slovensku vzniklo) a automaty na predaj rôzneho tovaru (občerstvenie, sladkosti, rúška…).

Aj samotný ZDPH definuje v § 71 ods. 1 písm. a) faktúru ako každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, pričom v zmysle § 71 ods. 2 sa za faktúru považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, okrem opravného dokladu podľa § 25a ZDPH (oprava základu dane v súvislosti s nevymožiteľnými pohľadávkami).

Podnikatelia – neplatitelia DPH (okrem taxatívne vymedzených prípadov) alebo podnikatelia – platitelia DPH, ktorí dodávajú tovar / služby osobám iným ako zdaniteľným osobám, nie sú v zmysle ZDPH povinní vyhotovovať faktúry. Účtovný záznam (ktorý je následne po zaúčtovaní považovaný za účtovný doklad) v súvislosti so splnením do-dávky tovaru / služby nemá napr. v ZoÚ oficiálne označenie „FAKTÚRA“ a v konečnom dôsledku to môže byť „ÚČET“, „ZÁKAZKOVÝ LIST“, „VÝKAZ O POSKYTNUTÝCH SLUŽBÁCH“ a pod.. Vzhľadom na skutočnosť, že FS SR má v pláne prevádzkovať IS EFA, prostredníctvom ktorého budú podnikateľské subjekty povinné zasielať údaje z faktúr, je nevyhnutné faktúru ako takú zákonne definovať a legislatívne v tejto súvislosti jasne a precízne vymedziť v rozsahu uvedenom vyššie. V súčasnosti je možné napr. u podnikateľa – neplatiteľ DPH zaúčtovať prostredníctvom tzv. súhrnné-ho účtovného záznamu (v zmysle § 4 ods. 6 ZoÚ) zaúčtovať napr. prostredníctvom interného dokladu súhrnnú tržbu (výnos) napr. za poskytnuté služby pre odberateľov (napr. prístupy k virtuálnemu obsahu webovej stránky), a to najviac za obdobie kalendárneho mesiaca [uvedené vyplýva z § 12 ods. 2 písm. b) ZoÚ]. ZDPH napr. v § 75 definuje aj tzv. súhrnnú faktúru, ktorú ale nie je možné stotožňovať so súhrnným účtovným záznamom. Na prvý pohľad banálna záležitosť si ale vyžaduje precíznu analýzu a prípravu zákona tak, aby nedochádzalo k protichodným ustanoveniam jednotlivých právnych predpisov a na druhej strane aby bolo jednoznačné, aké faktúry (kým, kedy a z titulu akých skutočností) majú byť predmetom ich zasielania FS SR prostredníctvom IS EFA.

V ŠU je uvedené: „Zákonom by sa mala zaviesť pre všetky podnikateľské subjekty povinnosť vyhotovovať faktúry po dodaní tovarov alebo služieb a pri prijatí platby pred dodaním tovaru alebo služby s výnimkou, ak je pri dodaní tovaru alebo služby z dôvodu hotovostnej platby povinnosť evidovať tržbu pokladnicou eKasa klient. Zároveň bude podnikateľom uložená povinnosť zaslať finančnej správe vybrané fakturačné údaje prostredníctvom on-line pripojenia priamo zo svojho účtovného softvéru, ktorého komunikačný modul s IS EFA bude certifikovaný FR SR, alebo prostredníctvom bezplatnej štátnej aplikácie. Zaslanie vybraných fakturačných údajov FR SR bude súčasťou procesu vyhotovenia konečnej verzie faktúry, t. j. FR SR bude mať k dispozícii údaje z vyhotovených faktúr v aktuálnom čase, obdobne, ako pri údajoch zasielaných do systému eKasa.“ ŠU ráta s tým, že takéto údaje bude mať aj z vyhotovených faktúr vrátane transakcií pre konečného zákazníka (tzn. princíp B2C). V tomto prípade je nutné dôrazne upozorniť, že takáto povinnosť sa môže dotknúť množstva subjektov, ktoré doteraz v súvislosti s transakciami pre konečného zákazníka žiadne faktúry nevystavovali, napr.:

• správcovia bytov a nebytových priestorov (mesačné platby voči vlastníkom bytov sú riešené formou „predpisu“, pričom mesačne ide o tisíce až desaťtisíce relatívne nízkych súm);
• materské škôlky, jazykové školy, letné tábory a pod.,
• poskytovatelia webového obsahu (TV, filmy, hry, zoznamky, inzercia, on-line fitnes tréningy),
• fitness centrá s predplatným hradeným bezhotovostne…

Zároveň upozorňujeme, že v praxi sa bežne vystavujú zálohové faktúry, faktúry k prijatým platbám (z dôvodu vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 4 ZDPH), „konečné“ faktúry za dodanie tovaru / služby, pričom ak je platba pred dodaním tovaru alebo služby prijatá v inom kalendárnom mesiaci, v akom došlo k dodaniu tovaru alebo služby, platiteľ DPH je v zmysle § 72 ZDPH povinný vystavovať faktúru samostatne z titulu prijatia platby pred dodaním tovaru / služby a samostatnej za dodanie tovaru / služby (aj ak ide o tzv. „nulovú“ faktúru, nakoľko prijatá platba zodpovedala 100 % – ám hodnoty dodaného tovaru / služby vrátane DPH). ZDPH považuje za faktúru napr. aj splátkový kalendár (napr. opakovane poskytovaný nájom nehnuteľnosti). Vzhľadom na rozdielnosť ekonomických softvérov a nespráv-ne postupy dodávateľov v praxi pri vyhotovovaní faktúr (vystavovanie len jednej faktúry z titulu prijatia platby pred dodaním tovaru / služby bez ohľadu na to, že ku skutočnému dodaniu dôjde v inom mesiaci alebo aj roku, resp. vystavovanie faktúry len z titulu dodania tovaru / služby bez ohľadu na to, že platiteľ DPH prijal platbu pred dodaním tovaru / služby v inom zdaňovacom období a vznikla mu daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 ZDPH). Aj z uvedeného dôvodu je potrebné v prvom rade prijať jednoznačnú legislatívu a definovať rozsah zasielaných údajov, ako aj ponechať dostatočný priestor na „osvetu“ podnikateľov, tvorcov softvéru a pod..

2. 72 ods. 6 ZDPH umožňuje odberateľovi alebo tretej osobe vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa tovaru / služby za predpokladu, že medzi dodávateľom a odberateľom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr. Faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby. Z uvedeného dôvodu musí IS EFA obsahovať možnosť zasielať VYSTAVENÉ FAKTÚRY zo softvéru dodávateľa (alebo tretej osoby) za viacerých dodávateľov.
3. Povinnosť zasielania údajov z faktúr daňových subjektov považujeme za rozsiahlu zmenu (prestavenie softvérov, systémov, nastavenie procesov, zaškolenie zamestnancov), preto vyzývame na dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu. Po skúsenostiach s inými štátnymi projektmi (slovensko.sk, www.financnasprava.sk, eKasa klient, elektronická komunikácia so Sociálnou poisťovňou), ich výpadkami, posúvaním realizácie projektov, problematickou implementáciou a podobne by bolo vhodné ne-mať „veľké oči“ a zavádzať predmetné povinnosti postupne s dostatočným časom na analyzovanie prípadných problémov v jednotlivých etapách. Podľa ŠU nám príde nereálne spustenie prvej fázy (B2G, G2G) v apríli 2021 a ešte nereálnejšie spustenie druhej fázy (B2B a B2C!) v januári 2022. Navrhujeme postupné zavádzanie, vo viacerých fázach a etapách s odstupom minimálne jedného roka, pričom by bolo vhodné povinnosť zasielať údaje z faktúr rozdeliť do troch etáp:

• B2G a G2G transakcie,
• B2B transakcie s dobrovoľnou aplikáciou aj na B2C transakcie a
• B2C transakcie.

Vhodné by bolo takisto zvážiť postupné zavedenie povinnosti zasielať údaje z faktúr na FS SR najskôr pre platiteľov DPH a až následne, v neskoršom termíne, pre neplatiteľov DPH.

4. IS EFA má podľa ŠU podporovať aj anglický jazyk. Zaujíma nás, vzhľadom na skutočnosť, že Slovensko je relatívne malá krajina a napr. minimálne materské spoločnosti vyžadujú vystavovať faktúry v ich jazyku, či bude IS EFA podporovať aj iné jazykové mutácie, resp. akým spôsobom bude musieť zabezpečiť dodávateľ odoslanie údajov z vystavenej faktúry, ak táto bude vystavená v cudzom jazyku, predmet fakturácie bude v cudzom jazyku a podobne… V zmysle § 4 ods. 8 ZoÚ účtovná jednotka je síce povinná viesť účtovníctvo a zostaviť účtovnú závierku v štátnom jazyku, ale v zásade „nezakazauje“ vyhotoviť účtovný doklad aj v inom ako štátnom (slovenskom) jazyku. Účtovný doklad vyhotovený v inom ako štátnom jazyku musí spĺňať podmienku zrozumiteľnosti podľa 8 ods. 5 ZoÚ (zásada umožnenia určiť obsah účtovných prípadov / záznamov).
5. Vzhľadom na deklarovaný zámer (vyplývajúci zo ŠU), ktorým je zníženie administratív-nej záťaže i. aj na strane daňových subjektov, žiadame na odstránenie prípadné-ho duplicitného zasielania údajov na FS SR. Ak by podnikateľ mal zasielať údaje z (vystavenej faktúry), nemal by mať povinnosť znova zasielať informácie o prijatej hotovosti do eKasa klient. Povinnosť evidovať úhradu faktúry v hotovosti v eKasa klient vyplýva z § 8 ods. 2 a § 8a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoERP“). Na druhej strane je potrebné upozorniť, že vystavená faktúra môže byť vystavená s predpokladanou úhradou bankovým prevodom, ale zákazník sa môže dodatočne rozhodnúť, že predmetnú faktúru uhradí v hotovosti.
6. Vzhľadom na deklarovaný zámer (vyplývajúci zo ŠU), ktorým je zníženie administratív-nej záťaže i. aj na strane daňových subjektov, žiadame aby zhromaždené zaslané údaje z faktúr prispeli k debyrokratizácii v súvislosti s vyplňovaním rôznych štatistických výkazov, ktoré v konečnom dôsledku skončia „na stole“ účtovníkov. Mnohé z týchto zasielaných údajov sú, úprimne, čistým výmyslom, pretože predstava (tak podnikateľa ako aj štátnej inštitúcie), že účtovníkov vie určiť tonohodiny prepravené-ho materiálu nákladným automobilom, sú naivné.
7. Napriek tomu, že zo ŠU vyplýva cieľ mať informácie z faktúry zaslané elektronicky v „reálnom“ čase, je potrebné akceptovať časový rámec na samotnú „kalkuláciu“ vyhotovenie faktúry a jej finálne odoslanie, nakoľko niektoré faktúry „vznikajú“ aj niekoľko dní (napr. stavebníctvo a „doťahovanie“ sa o rozsahu uskutočnených / neuskutočnených prác). V procese vyhotovenia faktúry by bolo vhodné rozlišovať a akceptovať faktúru „ULOŽENÚ“ ale neodoslanú („koncept faktúry“) a „ULOŽENÚ a ODOSLANÚ“. Bolo by vhodné proces vystavenia a odoslania faktúry rozlišovať, aby nedochádzalo k odosielaniu „bludov“ a „nezmyslov“, ktoré následne vyvolajú potrebu zasielať iba množstvo opravných faktúr. Takýto stav by zvýšil administratívnu záťaž podnikateľov vyhotovovaním množstva opravných faktúr, ktoré v konečnom dôsledku znížia celý efekt plánovanej úspory z digitalizácie.

Uvedomujeme si znenie ustanovenia § 71 ods. 1 písm. d) ZDPH, v zmysle ktorého je jednou zo zásad aj tzv. „neporušenosť obsahu faktúry“, ktorou sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, a to od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry (§ 71 ods. 3 ZDPH). V zmysle ZDPH, ako aj Metodického pokynu FR SR k fakturácii je ale potrebné rozlišovať medzi „vystavením“ a „vydaním“ faktúry. Vydaním (a následne prijatím) faktúry by sa malo rozumieť sprístupnenie faktúry odberateľovi, nie len zaevidovanie (napr. „konceptu“) faktúry v informačnom (ekonomickom) systéme dodávateľa.

8. Podľa ŠU sa uvažovalo o. i. aj nad tzv. minimalistickým variantom v podobe zvýšenej frekvencie podávania kontrolných výkazov (napr. na týždennej báze). ŠU konštatuje, že týždenné kontrolné výkazy k DPH (ďalej aj „KV DPH“) by zvýšili záťaž súčasného systémového riešenia a administratívnu záťaž daňových subjektov. Takýto variant považujem v praxi za nevykonateľný, nakoľko veľa podnikateľov má externých účtovníkov. Predstava „stíhať“ spracúvať kontrolné výkazy na týždennej bázy je v praxi nemožná.
9. ŠU sa prikláňa k „strednej ceste“ (druhý deklarovaný variant), v zmysle ktorej subjekty budú povinne registrovať údaje o faktúrach do systému IS EFA, avšak doručovať faktúry medzi sebou si budú naďalej spôsobmi, aké im vyhovujú (pokiaľ sa nejedná o obchodný styk v rámci zákona o zaručenej elektronickej fakturácii t. j. B2G a G2G). Vzhľadom pre nesúlad s pravidlami spoločného systému DPH zavedenými smernicou o DPH, je podľa ŠU označená táto alternatíva ako „najlepšia“. ŠU ďalej uvádza, že na základe údajov o uplatnených prijatých faktúrach bude možné automaticky zostaviť oddiel B2 kontrolného výkazu s výrazne eliminovaným objemom nespárovaných transakcií. Zavádzať systém, ktorý bude len inou formou KV DPH považujeme za nedostatočný, ktorý nezníži administratívnu záťaž podnikateľov, ak IS EFA nebude umožňovať využiť z pohľadu odberateľov zaslané vystavené faktúry dodávateľov na ich import do ekonomických softvérov odberateľov. ŠU je v tomto smere dosť zmätočná a v nasledujúcich častiach takúto možnosť (funkcionalitu) uvádza. Máme teda za to, že hlavnou výhodou pre odberateľov má byť práve digitalizácia faktúr a zníženie administratívnej záťaže v súvislosti s manuálnym nahrávaním prijatých faktúr do ekonomických softvérov.
10. Na Slovensku podniká stále obrovské množstvo živnostníkov, ktorí nie sú technicky zdatní a faktúry vystavujú rôznym spôsobom od ručného vypisovania predtlačených tlačív faktúr (a nie sú to iba faktúry za výkopové práce!), cez vystavovanie faktúr prostredníctvom nástrojov kancelárskych balíčkov (napr. MS Word, MS Excel, Libre Office a pod.) až po využívania on-line nástrojov na vyhotovovanie faktúr (napr. ikros, superfaktura a pod.). Napriek tomu ide často o vzácnych a šikovných majstrov re-meselníkov, akí na slovenskom trhu nemajú zastúpenie, nakoľko mladí ľudia smerujú skôr ekonomickoprávnym smerom. Keďže ide o klientov účtovníkov, máme pádny dôvod sa domnievať, že sa takýmto daňovníkom výrazne sťaží podnikateľská situácia na trhu a obávame sa, že časť z nich túto záťaž neunesie a skončí s podnikaním. Drvivá väčšina externých účtovníkov nemá na priebežné vystavovanie faktúr kapa-city. Treba si uvedomiť, že často ide podnikateľov – neplatiteľov DPH, nevedúcich účtovníctvo, ale uplatňujúcich si paušálne výdavky v zmysle § 6 ods. 10 ZDP. Takíto podnikatelia prinesú účtovníkom doklady (vrátane faktúr) často až po skončení kalendárneho roka. Z vyššie uvedených dôvodov je vhodné zamyslieť sa nad oslobodením od povinnosti zasielať údaje z faktúr elektronicky (podmienka naviazaná napr. na počet vystavených faktúr ročne alebo obrat). Takáto skupina nebude mať žiadny prínos z digitalizácie (keďže si uplatňujú výdavky formou paušálnych výdavkov v zmysle § 6 ods. 10 ZDP), práve naopak, budú musieť vynaložiť vyššie výdavky na administratívne povinnosti vyplývajúce z povinnosti zasielať údaje z faktúr elektronicky. Takisto je otázne (ak si z prijatých faktúr nebudú uplatňovať preukázateľné výdavky), čo takýchto podnikateľov má „motivovať“ k tomu, aby „potvrdzovali“ správnosť prijatých faktúr, čo vyplýva z ďalších funkcionalít IS EFA v zmysle ŠU.
11. V zmysle ŠU má byť ďalšou povinnosťou podnikateľov potvrdiť prijatú faktúru pomocou unikátneho identifikátora vygenerovaného IS EFA, čím odberateľ bude deklarovať svoj záujem o odpočet DPH (ak, samozrejme, má na takýto odpočet v zmysle ZDPH nárok). Uvedená má byť podľa ŠU vykonané v reálnom čase prijatia faktúry od dodávateľov. Čo znamená v „reálnom čase“? Do 24 hodín od zaslania údajov z faktúry dodávateľom do IS EFA alebo do 48 hodín od tejto skutočnosti alebo do konca kalendárneho mesiaca? Prípadne do lehoty na podanie daňového priznania k DPH za kalendárny mesiac, v ktorom došlo k dodaniu tovaru / služby zo strany dodávateľa (čím by sme sa dostali do rovnakého „sklzu“ ako je to v prípade KV DPH).

Prosím, uvedomme si, že množstvo podnikateľov má externých účtovníkov a nie sú to len SZČO, ale sú to aj väčšie PO. Je nepredstaviteľné, aby externý účtovníci denne „potvrdzovali“ faktúry od dodávateľov svojich klientov, ktorým spracúvajú účtovníctvo, pretože nejde len o „potvrdenie“, ale podľa ŠU aj o „deklarovanie záujmu o odpočet DPH“. Uvedené si vyžaduje pochopiť, čo je obsahom transakcie (osoba dodávateľa, predmet dodávky, jej opodstatnenie, správnosť deklarovaného dátumu dodania a pod.). V  ŠU sa pracuje s analýzou toho, koľko času „trvá“ zaúčtovanie jednej faktúry. Nebuďme naivní a netvárme sa, že všetci žijeme v dobe kamennej. Mnoho procesov je už v dnešnej dobe zautomatizovaných. Existuje vyťažovanie dát a to nielen z faktúr, ale aj z dokladov vyhotovených napr. eKasa klient (vo finále to smeruje presne k rovnakému zautomatizovaniu zaúčtovania dokladov, ako je deklarovaný prínos z elektronizácie a digitalizácie pri zavedení zasielania informácií z faktúr elektronicky cez IS EFA). Nespochybňujeme istú mieru úspory (času, financií), ale také vehementné prezentovanie výhod, ako je uvedené v ŠU je, žiaľ, scestné. Zastávame názor, že v mnohých prípadoch je práve posúdenie daňovej uznateľnosti výdavku, ako aj nároku na odpočet DPH a v neposlednom rade aj formálna a vecná kontrola správnosti tým najpodstatnejším úkonom, ktorý zaberie pri spracovaní účtovných záznamov najviac času. Súčasné ekonomické faktúry obsahujú možnosť kopírovania faktúr (zmena je reálne vo VS, dátumoch a sumách na faktúre), takže v porovnaní s potvrdením faktúry z IS EFA to môže byť úspora rádovo v sekundách, nie minútach.

Ďalej si treba uvedomiť, že kto bude tou osobou, ktorá potvrdzovať prijatú faktúru a deklarovať „záujem“ o odpočet DPH. Samozrejme účtovník, nie podnikateľ (maliar, stolár, krajčír, elektrikár, predajca tovaru cez internet). Podnikateľ nevie, či má / nemá nárok na odpočet DPH, a teda tento proces musí vykonať účtovník. Externý? Kedy? Nahratím faktúry? Opäť dochádza k časovému posunu (doklady prinášajú klienti svojim externým účtovníkom po skončení kalendárneho mesiaca), a teda potvrdenie prijatia faktúry / deklarovania odpočtu DPH nie je v praxi v reálnom čase vykonateľné v prípade externých účtovníkov.

ŠU ďalej uvádza, že v prípade, ak si chce odberateľ uplatniť odpočet z faktúry, ktorá v systéme IS EFA nie je (dodávateľ ju nezaevidoval), systém odberateľa upozorní, že faktúra v zmysle platnej legislatívy nebola vystavená prostredníctvom systému IS EFA, čím sa stáva rizikovou. Ak si napriek tomu odberateľ z prijatej faktúry uplatní odpočítanie dane prostredníctvom účtovného softvéru / EFA Používateľskej aplikácie manuálne, bude možné, prípadne realizovať miestne zisťovanie (podrobnosti budú upresnené v návrhu riešenia) s predbežným opatrením s konečnou možnosťou aplikovateľnosti zásady „vedel alebo mohol vedieť“, keďže na riziko bol upozornený. V prípade externých účtovníkov a spracovaní účtovných dokladov po skončení kalendárneho mesiaca to bude znamenať prenesenie zodpovednosti (a de facto ručenia za DPH) na odberateľa. V praxi sa bežne stáva, že prijatá faktúra býva podnikateľom uhradená skôr, ako ju externý účtovník v systéme zaúčtuje. Uvedené riziko dorubu DPH bude nútiť podnikateľov zisťovať správnosť vystavenej faktúry dodávateľom, čo bude zvyšovať ich administratívne výdavky (náklady).

12. V rámci vymenovaných prínosov v ŠU je ako hlavný prínos uvedený predovšetkým zvýšený výber DPH a dane z príjmov PO, a teda zníženie medzery na DPH a dani z príjmov PO a, ako už bolo aj vyššie uvedené, znížené náklady používateľa (dodávateľa), ktoré v sebe zahŕňajú bežné nákladové položky na papier, tlač a poštovné súvisiace s vyhotovením a doručením faktúr, cena ušetreného času úradníka pri samotnom príjme faktúry, pri spracovaní došlých faktúr, elimináciou nutnosti nahrávania fakturačných údajov do ekonomického systému za účelom ich zaúčtovania. Čiastočne sa s uvedeným dá súhlasiť, ale prosím, netvárme sa, že ekonomické softvéry neumožňujú faktúry kopírovať, používať predvyplnené šablóny, automaticky generovať faktúry na základe objednávok alebo generovať faktúry automaticky (e-shopové riešenia). Takisto sa netvárme, koľko ušetrí dodávateľ na pošte (financie / čas), keď mnoho faktúr je v dnešnej dobe zasielaných elektronicky (napr. mailom), a to aj v segmente B2C. Uvedené priamo vyplýva zo ZDPH a pravidiel fakturácie (postačuje tichý súhlas odberateľa s doručením elektronickej faktúry, ktorým sa rozumie napr. uhradenie takto prijatej faktúry).
13. V pripravovanom zámere na legislatívny proces upravujúci samotné zasielanie údajov z faktúr FS SR elektronicky bola uvedená nasledovná zamýšľaná povinnosť podnikateľov: „zaslať pred vyhotovením konečnej verzie faktúry vybrané fakturačné údaje finančnej správe“, pričom uvedené (ako aj zaslanie samotných údajov z už vydanej faktúry) bude možné splniť buď prostredníctvom dodávateľom používaného účtovného softvéru, ktorého súčasťou bude aj komunikačný komponent certifikovaný finančnou správou, alebo bezplatnou štátnou online aplikáciou. Zasielanie vybraných fakturačných údajov pred vyhotovením konečnej verzie faktúry je v praxi nevykonateľné napr. v prípade e-shopových riešení. Zákazník si tovar alebo službu objednáva priamo vo virtuálnom priestore (funkčnom 24/7) a vyhotovenie faktúry je často automatizovaný proces napr. prostredníctvom e-shopových riešení (shoptet, woocommerce a pod.). Takto vystavená faktúra je až následne importovaná do ekonomických softvérov (v dávkach napr. za deň / týždeň / mesiac) prostredníctvom prevodových mostíkov alebo rôznych API kľúčov. Treba si uvedomiť, že zaslanie údajov z vydanej faktúry v reálnom čase v takýchto prípadoch bude znamenať zasiahnutie do automatizácie vyhotovovaných faktúr, čo prinesie pre podnikateľský sektor dodatočné náklady. Povinnosť zasielať takto vyhotovené faktúry (prd vyhotovením konečnej verzie faktúry) je nemožné.
14. Zasielanie údajov z faktúr FS SR elektronicky má o. i. zabezpečiť údaje pre analytickú činnosť FR SR pre účely správy daní a kontroly účtovníctva, ale následne aj pre postupy polície či súdov. Z uvedeného vyplýva možnosť získať údaje o predmete obchodných vzťahov (konkrétne tovary a služby s možnosťou dosledovania konkrét-nej komodity v obchodnom reťazci). Uvedené by si vyžadovalo unifikáciu označenia jednotlivých dodávok tovarov / služieb, pretože jedna a tá istá dodávka tovaru / služby býva v praxi označená rôzne (poradenstvo, účtovné poradenstvo, daňové poradenstvo, analýza problému, vypracovanie stanoviska…). Takisto je otázne, ako sa chce FS SR vysporiadať s faktúrami typu: „fakturujeme Vám sumu 100 000 €, viď príloha“, pričom faktúra nebude nebude automaticky vystavená v ekonomickom softvéri alebo „fakturujeme Vám v zmysle zmluvy zo dňa 13.01.2020 sumu 1 000 0000 €…“. Takéto faktúry sú prakticky neskontrolovateľné, ale nie sú nesprávne.
15. Za pozitívne považujeme možnosť vyhotovenia elektronickej faktúry v IS EFA aj manuálne (táto možnosť môže byť zaujímavá pre menších podnikateľov), vyplnením elektronického webové formulára. V prípade vyhotovenia faktúry cez tento webový formulár, sa dáta z číselníka RPO predvyplnia (informácie o dodávateľovi, odberateľovi). Ostatné údaje budú doplnené do formulára manuálne. Ak budú vyžadované prílohy, tie dodávateľ formou vloženia (uploadu) priloží k faktúre. Za negatívne považujeme obmedzenie veľkosti príloh na 5 MB.

ŠU počíta s cca 150 mil. údajmi o faktúrach ročne, kde veľkosť 1 faktúry by nemala  presiahnuť 999 položiek; z pohľadu počtu bytov predpokladáme väčšinu správ do 1  MB a iba výnimočne nad 10 MB. ŠU uvádza, že do systému nebudú zasielané skeny faktúr, avšak budú povolené prílohy, ktorých veľkosť bude obmedzená na 5 MB. 5 MB je v súčasnej dobe nedostatočné (prílohami faktúr sú napr. aj rôzne fotodokumentácie, plány, rozpočty a pod.). Zo skúsenosti z praxe sú na veľkosť 5 MB obmedzená aj prílohy zasielaná cez stránku FS SR. Ak chce daňovník zaslať odpoveď na výzvu DÚ v rámci vykonávanej daňovej kontroly a chce v rámci dôkazov zaslať napr. fotodokumentáciu alebo sken, musí to rozdeliť na viac samostatných príloh a podávať na viackrát, čo je obmedzujúce a obťažujúce. Z vyššie uvedeného máme za to, že štát ide programovať drahý fakturačný systém s nejasnou funkcionalitou (bude zabezpečená väzba na skladové hospodárstvo podnikateľa, budú možnosti zohľadňovania zliav a skont, importovania položiek fakturácie, prepočtu cudzej meny, evidovania úhrad / inkás, možnosť vystavovania upomienok, kopírovania faktúr, vytvárania šablón faktúr, prepojenia z e-shopovými riešeniami, čo bežné fakturačné systémy bezpochyby zvládajú). IS EFA bude mať podľa ŠU aj funkcionalitu pre správu číselníkov systému. To je iba čiastočná útecha, mal by vedieť číselníky aj importovať z iných formátov (CSV / XML / XLS).

16. Obávame sa aj o dostupnosť IS EFA (po skúsenostiach s inými riešeniami štátu ako je eKasa, financnasprava.sk, www.slovensko.sk a pod.). Takýto systém si vyžaduje kvalitnú HW / SW infraštruktúru, ktorá bude počítať aj s nárazovo (automaticky) vystavovanými faktúrami, napr. telekomunikačnými operátormi k poslednému dňu v mesiaci, resp. k poslednému dňu v mesiaci vo všeobecnosti. Napriek tomu, že xml štruktúra faktúry nemusí byť dátovo veľkou, desiatky tisíc až státisíce vystavených faktúr v hraničných dňoch kalendárneho mesiaca môžu systém zahltiť a spôsobovať komplikácie. Toto riziko je čiastočne spomenuté (v súvislosti s infraštruktúrou UPVS) pri zasielaní elektronických faktúr B2G a G2G a označené ako R_15: „UPVS dnes ročne doručuje takmer 127 miliónov správ- Doručenie každej zaručenej elektronickej faktúry znamená cca 4 správy, ktoré vyplývajú zo spôsobu spracovania prijatých správ v UPVS (doručovaná správa, notifikácia o prijatí, notifikácia o platnosti podpisov, doručenka). To znamená 1,8 * 4 = 7,2 mil. správ, t. j. navýšenie záťaže na UPVS okolo 5,67%, čo môže byť pre UPVS problematické z pohľadu zaťaženia systému.“ Na druhej strane je čiastočne upokojujúce konštatovanie: „Odolnosť voči výpadkom UPVS – mechanizmus odosielania zaručených elektronických faktúr do UPVS (ale aj akéhokoľvek iného systému napr. mail servera) musí byť vystavaný tak, aby vedel pozdržať odoslanie správ v prípade nedostupnosti vzdialenej služby. Po znovuobnovení funkčnosti sa pozdržané faktúry automaticky odošlú.“
17. ŠU uvádza možnosť manuálneho exportu (download) z IS EFA (CSV / XML / XLS). Myslí sa aj na možnosť importu (shoptet / woocommerce), prípadné možnosti prepojenia so skladom napr. cez API kľúče?
18. V ŠU sa počíta s dvoma ľuďmi na call centre prevádzkovanom non-stop. Nie, že toto konštatovanie je v rozpore so Zákonníkom práce (pracovný čas, nadčasy a pod.), ale vzhľadom na rozsah údajov a subjektov, ktorých sa predmetný návrh legislatívy dotýka je takýto počet nepostačujúci. Zároveň je to jedným (z viacerých) nedostatkov finančnej analýzy a návratnosti IS EFA.