blog

Vzdelávajte sa s nami


V rámci tejto časti Vám prinášame aktuálne informácie týkajúce sa legislatívnych zmien, najčastejších problémov z našej praxe, riešení praktických príkladov a rôzne zaujímavosti a novinky.

Dôležité súvislosti pri home office (BOZP, GDPR, TČ a pod.)


Úvod

 

Home office sa v dôsledku šírenia pandémie koronavírusu na Slovensku stal v posledných mesiacoch veľmi využívanou možnosťou, respektíve nutnosťou a home office rozdelil na povinný, oprávnený a dohodnutý. Vďaka takejto nepriaznivej situácie, parlament schválil aj zmeny v Zákonníku práce, ktorými upravil a doplnil ustanovenia týkajúce sa práce z domu. Už z názvu „práca z domu“ alebo tzv. „home office“ vyplýva, že ide o špecifický druh vykonávania práce, ktorá nie je viazaná na pracovisko zamestnávateľa, ale na iné dohodnuté miesto práce, najčastejšie bydlisko (domácnosť) zamestnanca, a to po celý čas pracovnej doby. Zákonník práce vymedzuje len pojem domácka práca, pričom pojem home office nedefinuje.

 O právnej úprave domáckej práce resp. home office sa už veľa napísalo, ďalšie súvislosti ako BOZP (choroby z povolania ako syndróm karpálneho tunela a pod.), GDPR (ochrana súkromia pri práci z domácnosti), trestnoprávna rovina (trestné činy ako Zneužívanie informácií v obchodnom styku, neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi a pod.) sa však tak často neuvádzajú, preto sme nasledovný článok venovali práve im. Bezplatné vzory ku kontrolám štátnych orgánov spolu s návodom na vyplnenie môžete nájsť TU

 1. Povinný, oprávnený a dohodnutý „home office“?

 Počas posledných mesiacov sme v zásade mohli hovoriť o troch rovinách domáckej práce a to

  1. a) povinná domácka práca, ktorá bola doslova „povinná“ a to podľa posledných vyhlášok a uznesení vlády,
  2. b) oprávnená domácka práca, ktorú bol zamestnávateľ oprávnený nariadiť (po splnení zákonom stanovených podmienok) podľa novelizovaného ustanovenia § 250b Zákonníka práce z minulého roka,
  3. c) dohodnutá domácka práca, ktorú môže zamestnávateľ a zamestnanec dohodnúť v pracovnej zmluve po dlho očakávanej novele § 52 Zákonníka práce.

V novele Zákonníka práce v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní boli prijaté ustanovenia ukotvené v § 250b Zákonníka práce. Počas účinnosti tohto opatrenia, získal zamestnávateľ právo nariadiť zamestnancovi prácu formou home office za predpokladu, že to dohodnutý druh práce dovoľuje.

Podľa uvádzaného ustanovenia rovnako zamestnanci získali právo vykonávať prácu zo svojej domácnosti, ak to  dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré by neumožňovali výkon práce z domácnosti.

Národný inšpektorát práce dáva do pozornosti skutočnosť, že pri výbere miesta vykonávania práce formou home office je potrebné zohľadniť okrem iného aj charakter vykonávanej práce.

Miesto na výkon práce musí byť vhodné alebo prispôsobené aj so zreteľom na dodržiavanie predpisov o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP).

Na portáli www.zodpovednypodnikatel.sk môžete nájsť bezplatný vzor časti pracovnej zmluvy o home office spolu s návodom na vyplnenie TU

 

2. „Nevýhody“ home office pre zamestnávateľa

 V súvislosti s pojmom home office, sa vo veľkej miere hovorí o výhodách či nevýhodách pre zamestnancov, ktorí majú takúto formu práce nariadenú kvôli spomínanej pandémii koronavírusu.

 Práca formou home office má aj negatívne stránky pre zamestnávateľa, kedy napríklad zamestnávatelia pri nariadení tejto formy práce pre zamestnancov, musia premýšľať nad tým ako  zabezpečia napríklad ochranu citlivých informácii firmy, osobných údajov klientov, IT bezpečnosť, technickú a odbornú podporu zamestnancov, alebo evidenciu odpracovaných hodín. Zamestnávatelia tiež musia mať predstavu, ako budú zamestnancov rozvíjať a riadiť, ako budú hodnotiť ich výkon, ako zabezpečia komunikáciu s nimi a medzi zamestnancami navzájom, spoluprácu a výmenu skúseností, alebo ako budú budovať a udržiavať tímovú morálku. Zároveň pre zamestnávateľov vzniká zvýšená administratívna záťaž pri výpočte pracovnoprávnych nárokov zamestnanca.

 

3. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Národný inšpektorát práce pri svojej činnosti poukazuje aj na povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci počas práce formou home office. Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci upravuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V prípade ak práca formou home office vyžaduje, aby zamestnanec vykonával určené pracovné činnosti prostredníctvom pracovných prostriedkov, tak je zamestnávateľ povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca pri práci podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov).

Zamestnávateľ má povinnosť prideliť zamestnancovi pracovný prostriedok, ktorý je bezpečný a má overený stav bezpečnosti. Ak je napríklad zamestnancovi pridelené elektrické náradie alebo elektrický spotrebič je potrebné, aby bola vykonaná kontrola resp. revízia elektrického ručného náradia alebo elektrického spotrebiča v pravidelných intervaloch súlade s § 13a a § 13b vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia.

Pri vykonávaní práce prostredníctvom výpočtovej techniky zamestnávateľ musí taktiež zohľadniť aj aspekt bezpečnosti v súvislosti s ochranou firemných dát a zásady ochrany osobných údajov (spôsob a ochrana pripojenia sa na internetové siete, preposielanie citlivých dokumentov, softvérové vybavenie na ochranu dát, VPN, a pod.).

Národný inšpektorát práce vo svojom stanovisku zverejnenom na svojej webovej stránke zároveň poukazuje na povinnosti zamestnávateľa pri práci prostredníctvom výpočtovej techniky a to najmä:

  • zabezpečiť pravidelné prerušovanie práce so zobrazovacou jednotkou najneskôr po štyroch hodinách nepretržitej práce,
  • zabezpečiť, aby používanie ktoréhokoľvek zariadenia, ktoré je súčasťou pracoviska so zobrazovacou jednotkou neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
  • zabezpečiť, aby klávesnica bola od zobrazovacej jednotky oddelená a aby zodpovedala ergonomickým zásadám (výška, sklon, tvarovanie).

Národný inšpektorát práce taktiež upozorňuje zamestnávateľov, že pri pridelení notebookov zamestnancom na prácu je potrebné prideliť aj klávesnicu a myš spĺňajúcu ergonomické požiadavky, nakoľko samotná klávesnica a touchpad notebooku nespĺňajú tieto požiadavky. Obrazovka notebooku nie je vhodná na celodennú prácu zamestnanca, preto ak bol zamestnancovi pridelený notebook na celodennú prácu, národný inšpektorát práce odporúča prideliť zamestnancovi aj monitor vhodnej veľkosti.

Aj v prípade výkonu práce formou home office, zamestnávateľ nesmie opomenúť povinnosť vykonávať oboznamovanie a informovanie zamestnancov v súlade s § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, so zameraním aj na vykonávanie pracovných činností pri práci so zobrazovacími jednotkami aj vo vzťahu k ergonomickým požiadavkám na pracovné miesto, odkiaľ budú zamestnanci svoje pracovné činnosti vykonávať. Zároveň, podľa upozornenia Národného inšpektorátu práce, je nevyhnutné brať ohľad aj na oboznámenie zamestnancov so zásadami správneho sedenia a častého prerušovania sedavej práce pohybom a naťahovacími cvikmi.

Ďalšou z povinností zamestnávateľa pri forme práci home office, je potreba určenia pracovného času, počas ktorého má byť zamestnanec zamestnávateľovi k dispozícii, teda byť online za účelom vykonávania telefonických hovorov, videohovorov, chatu, a pod. Zamestnávateľ je pritom povinný brať do úvahy prestávky na odpočinok a jedenie, ako aj prestávky pri práci so zobrazovacou jednotkou.

Je zamestnávateľ zodpovedný za pracovisko pri forme práci home office?

Národný inšpektorát práce hovorí jednoznačne: „Pri súčasnej legislatívnej úprave zamestnávateľ pri nariadení alebo umožnení práce formou home office nie je zodpovedný za stav pracoviska, na ktorom bude zamestnanec plniť pracovné úlohy.“  Zároveň uvádzané sa vzťahuje aj na stav a revíziu elektrickej inštalácie, vykurovacích zariadení a iného energetického vybavenia priestoru.

Nakoľko zamestnávateľ nie je zodpovedný za stav bezpečnosti pracoviska, na ktorom zamestnanec vykonáva úlohy počas práce z domu, teda ako pracovný úraz pri home office sa posudzuje iba poškodenie zdravia súvisiace s používaním pridelených pracovných prostriedkov.

Zamestnávateľ taktiež nie je zodpovedný ani za plnenie ergonomických požiadaviek na pracovisko avšak môže za účelom dosiahnutia alebo zvýšenia úrovne BOZP poskytnúť zamestnancovi ergonomické vybavenie pracoviska (napr. stoličku, stôl, podložku pod nohy, a pod.).

Národný inšpektorát práce odporúča, aby zamestnanci boli obozretní a dodržiavali zásady práce, s ktorými boli riadne a preukázateľne oboznámení a to najmä vo vzťahu k plneniu pracovných úloh na pridelených pracovných prostriedkoch, zobrazovacích jednotkách, ako aj ergonomické zásady.

 

 4. Ochrana obchodného tajomstva zamestnávateľa pri práci z domu

V praxi dochádza aj k prípadom kedy zamestnanec pri práci z domu, keď nie je pod „dohľadom“ zamestnávateľa, zneužije obchodné informácie alebo obchodné tajomstvo zamestnávateľa vo svoj prospech. Môže ísť napr. o takéto situácie:

Naplnením skutkovej podstaty trestného činu Ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 Trestného zákona alebo trestného činu Zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 265 (a zároveň aj naplnením skutkovej podstaty zneužitia účasti na hospodárskej súťaži) môže dôjsť v prípade, ak napríklad páchateľ, v priebehu trvania pracovného pomeru v spoločnosti X, s.r.o. založí spoločnosť Z, s.r.o., v ktorej sa stane jediným spoločníkom a konateľom, pričom predmet podnikania spoločnosti Z, s.r.o. bude taký istý ako v spoločnosti X, s.r.o. Následne zamestnanec od založenia spoločnosti Z, s.r.o. až do prepustenia z pracovného pomeru zo spoločnosti X, s.r.o., bude vykonávať konkurenčnú činnosť a to tak, že neoprávnene využíva informácie v rámci výkonu pracovnej činnosti v spoločnosti X, s.r.o. a napríklad „presmeruje“ klientov spoločnosti X, s.r.o. na iných poskytovateľov s obdobným predmetom podnikania, čím spoločnosti X, s.r.o. spôsobí väčšiu škodu.

Obchodné tajomstvo podľa ustanovení § 17 až 20 Obchodného zákonníka, tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Pri porušení týchto uvádzaných ustanovení, môže dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zneužívania informácii v obchodnom styku podľa ustanovenia § 265 Trestného zákona. Môže sa jednať o taký prípad zneužitia informácií v obchodnom styku, ktorého páchateľ k citlivej informácii prišiel vďaka svojmu zamestnaniu alebo funkcii. Musí ísť o informáciu verejne neprístupnú a podstatne ovplyvňujúcu rozhodovanie v obchodnom styku. Takú informáciu, vďaka ktorej páchateľ uskutoční alebo dá niekomu podnet na „uskutočnenie zmluvy alebo operácie na trhu s cennými papiermi alebo tovarom“.

Má sa jednať teda o informáciu dosiaľ neprístupnú, ktorá sa čoskoro stane verejná. Práve jej získanie v predstihu môže priniesť páchateľovi obohatenie. Aby sa naplnila táto skutková podstata, stačí, aby sa na základe takejto exkluzívnej informácie obchod uskutočnil. Pojem obchod je vymedzený dosť široko. Môže ísť o uzavretie bližšie nešpecifikovanej zmluvy, operáciu na organizovanom trhu cenných papierov alebo tovaru (komoditná burza). Aby sa naplnila skutková podstata, treba, aby exkluzívna informácia bola spôsobilá ovplyvniť rozhodovanie účastníkov obchodovania. Dopustiť sa trestného činu podľa tohto paragrafu je možné aj tak, že páchateľ neobchoduje vo vlastnom mene, ale dá na taký obchod podnet.

Takého istého trestného činu sa dopúšťa aj zamestnanec, člen štatutárneho orgánu, spoločník, podnikateľ alebo účastník na podnikaní dvoch alebo viacerých organizácii, ktorý zneužitím informácií uzavrie alebo dá podnet na uzavretie zmluvy na úkor jednej alebo viacerých z nich.

 

5. GDPR

 V súvislosti s domáckou prácou netreba opomínať ochranu osobných údajov a to jednak vo vzťahu k osobným údajom zamestnanca, ktorý pracuje z domu, ale aj z pohľadu osobných údajov dotknutých osôb (zákazníci zamestnávateľa, ďalší zamestnanci zamestnávateľa), ktoré tento zamestnanec spracúva pri práci z domu.

„GDPR“ celým názvom znamená General Data Protection Regulation alebo všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov. Jedná sa o súbor ucelených pravidiel na ochranu dát v rámci Európskej únie. Dňa 25. 5. 2018 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb v súvislosti so spracovaním a zhromažďovaním osobných údajov, resp. s ich prenosom, zdieľaním a likvidáciou, tzv. GDPR. Jedná sa o novú legislatívu, ktorá prináša zásadné posilnenie ochrany osobných údajov a množstvo nových povinností alebo zmeny existujúcich povinností pre všetkých správcov a spracovateľov osobných údajov.

Osobné údaje sú citlivé informácie, ktoré slúžia k identifikácii osoby a spracovávať sa môžu len s jej súhlasom. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a taktiež na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Na úrovni Slovenskej republiky je ochrana osobných údajov fyzických osôb upravená:

  • Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov SR č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov,
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)

 Bezplatné vzory GDPR dokumentácie spolu s návodom na vyplnenie môžete nájsť TU

 

6. Skutkové podstaty trestných činov pri BOZP a GDPR

Trestný zákon ako základný právny predpis trestného práva hmotného taxatívne vymedzuje skutkové podstaty trestných činov, pričom mnohé z nich sa môžu priamo či nepriamo dotýkať okolností súvisiacich s prácou z domácnosti. V tejto časti sa zameriame na tie trestné činy, ktorých spáchanie môže spočívať práve v zlyhaní zabezpečenia bezpečnosti u zamestnávateľa a to v súvislosti s domáckou prácou.

BOZP

Trestné činy proti životu a zdraviu a trestné činy všeobecne nebezpečné

Pri porušení bezpečnosti ochrany zdravia pri práci môže dôjsť k spáchaniu trestného činu a to konkrétne proti životu a zdraviu. Trestný zákon vyzdvihuje ochranu života a zdravia na popredné miesto, čo sa premieta aj do pracovného prostredia. Ohrozenie života a zdravia jednotlivca môže mať teda za následok aj vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, pričom by sa aj pri práci z domácnosti (ak napr. zamestnávateľ nepoučil zamestnanca o BOZP a zamestnanec utrpel pracovný úraz alebo chorobu z povolania), mohlo jednať o­:

  • trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 Trestného zákona,
  • trestný čin ublíženia na zdraví s ťažkou ujmou na zdraví podľa § 157 Trestného zákona a pod.

V zmysle príslušných pracovnoprávnych predpisov prechádza zodpovednosť za pracovný úraz automaticky na zamestnávateľa, ibaže ten sa svojej zodpovednosti celkom alebo čiastočne zbaví. Zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz je teda objektívnou zodpovednosťou. Následok pracovného úrazu môže byť jednak poškodenie zdravia zamestnanca alebo aj jeho smrť, ktoré je spôsobené pracovným úrazom. Pracovný úraz je podľa zákonníka  práce definovaný poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za takýto následok nemožno normy trestného práva aplikovať automaticky, ale je potrebné posúdiť rôzne hľadiska, ako napríklad zavinenie zamestnávateľa či zamestnanca.

Trestný zákon definuje ublíženie na zdraví ako spôsobenie ujmy alebo ťažkej ujmy na zdraví, ktorá môže byť spáchaná jednak úmyselne, ale aj z nedbanlivosti, pričom rozsah trestnej sadzby je posudzovaný vzhľadom na mieru zavinenia.

GDPR

Trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi

Dôležitosť práva na ochranu osobných údajov vyplýva z úpravy v Ústave SR, a to hneď v niekoľkých článkoch. Ústava SR explicitne zaručuje osobným údajom ochranu:

  • v článku 22 ods. 1,
  • nepriamo aj v článku 19 ods. 3, v ktorom priznáva každému ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe a
  • v článku 16 ods. 1, v ktorom zaručuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia.

Právo na ochranu osobných údajov nie je absolútne, a je potrebné jeho obsah vykladať so zreteľom na proporcionalitu vo vzťahu k iným právam. Znenie skutkovej podstaty neoprávneného nakladania s osobnými údajmi je vyjadrené v § 374 Trestného zákona.

Trestný zákon stanovuje subjekt tohto trestného činu za všeobecný, preto skutkovú podstatu môže naplniť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Pre naplnenie subjektívnej stránky je potrebné úmyselné zavinenie. Objektívna stránka spočíva v neoprávnenom poskytnutí, sprístupnení alebo zverejnení osobných údajov o inej osobe, ktoré boli zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo uplatňovaním ústavných práv osoby, alebo ktoré boli získané v súvislosti s výkonom páchateľovho povolania, zamestnania alebo funkcie (konanie) v príčinnej súvislosti s ohrozením alebo porušením objektu, ktorým je záujem na ochrane osobných údajov občanov pred neoprávneným nakladaním s týmito údajmi.

Trestnú zodpovednosť trestného činu  neoprávneného nakladania s osobnými údajmi možno vyvodiť najmä voči zamestnancom alebo verejným činiteľom alebo v súvislosti s výkonom niektorých povolaní.

Pri naplnení skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nie je rozhodujúce, či samotný páchateľ realizuje výkon verejnej moci, ale či predmetné osobné údaje, ku ktorým sa páchateľ dostal, boli zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo uplatňovaním ústavných práv osoby.

Pri naplnení skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je dôležité, aby páchateľ vykonával povolanie, zamestnanie alebo funkciu, v súvislosti s ktorými boli osobné údaje získané.

Kontrolná činnosť zamestnávateľa pri forme práce home office

Národný inšpektorát práce vo svojom stanovisku zverejnenom na svojej webovej stránke odporúča pri mimoriadnej situácii v súvislosti s pandémiou, aby kontrolná činnosť zo strany zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na mieste výkonu práce zamestnanca bola zameraná len na prevenciu ochrany života a zdravia zamestnancov a za dodržania odporúčaných a nariadených opatrení.

Kontrolná činnosť vykonávanej práce zamestnancov by mala byť zamestnávateľom vykonávaná „na diaľku“, teda napríklad prostredníctvom denných výkazov, zasielaním vypracovaných dokumentov zo strany zamestnancov, uskutočňovanie telefonických hovorov, videohovorov, a pod.

Ďalším z odporúčaní Národného inšpektorátu práce je, že zamestnávateľ po pominutí mimoriadnej situácie by mal vymedziť výkon kontrolnej činnosti vo vnútornom predpise, za účelom stanovenia podmienok vykonávania kontroly zamestnancov. Zamestnávateľ tak môže vo vnútornom predpise napr. stanoviť podmienku vykonania fyzickej kontroly pracoviska, z ktorého bude zamestnanec vykonávať dočasne prácu formou home office, za účelom zabezpečenia požadovanej úrovne BOZP pre vykonávanú pracovnú činnosť.

Odporúčania Národného inšpektorátu práce za účelom vhodného usporiadania domáceho pracoviska pri práci so zobrazovacími jednotkami zamestnancom (citované dňa 19.04.2021  https://www.ip.gov.sk/homeoffice-a-bozp/ )

  • Pri rozmiestnení výpočtovej techniky je potrebné zohľadniť, že priestor pred klávesnicou musí byť dostatočne veľký, aby poskytol oporu pre ruky a predlaktia;
  • Doska pracovného stola musí mať dostatočné rozmery (dĺžka minimálne 1 200 mm a šírka minimálne 750 mm) a musí umožniť variabilné rozmiestnenie zobrazovacej jednotky, klávesnice, dokumentov, a pod.;
  • Pracovné sedadlo musí byť upravené tak, aby zabezpečovalo zamestnancovi stabilitu, pohodlnú pracovnú polohu a voľnosť;
  • Celkové osvetlenie pracovného priestoru musí zabezpečiť vhodný kontrast medzi obrazovkou a jej pozadím, pričom vhodným usporiadaním pracoviska je potrebné predchádzať rušivým jasom a odrazom svetla na obrazovke alebo na iných zariadeniach;
  • Vrchná hrana obrazovky (monitora, ako aj notebooku) má byť vo výške očí (podloženie alebo nastavenie výšky obrazovky);
  • Pravidelné prerušovanie práce;
  • Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, správne rozvrhnutie čas na prácu;
  • Stanovenie priestoru na plnenie pracovných úloh a eliminácia rušivých vplyvov veci, nakoľko môžu pri práci rozptyľovať.

 

JUDr. Jozef Lukajka, PhD.   –  JUDr. Zuzana Petriganová

Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

 

 

 

JUDr. Jozef Lukajka PhD.

Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS poskytuje právne služby slovenským a zahraničným klientom na celom území Slovenskej republiky. Poskytovanie právnych služieb staviame na troch základných pilieroch, ktorým sú zodpovednosť, profesionalita a dochvíľnosť. Sme presvedčení, že zodpovedné a profesionálne poskytovanie právnych služieb si vyžaduje neustále zvyšovanie a prehlbovanie odborných znalostí a schopností.