Zamestnávateľ dal zamestnancovi 29.6. 2022 výpoveď podľa §63 odst.1 pís.e ZP s 2-mesačnou výpovednou lehotou. Zamestnanec výpoveď prevzal 30.6.2022 s tým, že výpovedná lehota uplynie dňa 31.8.2022. Dňa 31.8.2022 zamestnanec priniesol zamestnávateľovi PN, podľa ktorej je od 29.8.2022 PN. Môže zamestnávateľ ukončiť s týmto zamestnancom pracovný pomer uplynutím výpovednej lehoty t.j. k 31.8.2022 , alebo sa na zamestnanca vzťahuje ochranná lehota a pracovný pomer sa môže ukončiť až ukončením PN ?

Mali sme zamestnanca, ktorému sa vyplácala mzda v hotovosti a zamestnanec náhle zomrel. Ostali tu mzdy za dva mesiace za 4/2022 v sume 33,31 € a za 3/2022 v sume 627,61 €. Ako máme teraz postupovať? Môžme to vyplatiť priamemu príbuznému? Zamestnanec nemal bankový účet a mzdy mu boli vyplácané v hotovosti.

Po kontrole z inšpektorátu práce, sme dostali protokol o nasledovných zistených nedostatkoch: „Splatnosť mzdy je zadefinovaná na ochranu zamestnanca v ustanovení § 129 ods. 1 Zákonníka práce tak, aby bola mzda splatná za mesačné obdobie vyplatená najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak z dôvodu, aby nebolo možné dohodnúť výplatný termín neskorší ako ustanovuje dikcia § 129 ods. 1 Zákonníka práce. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ môže v pracovnej zmluve dohodnúť výplatný termín najneskorší deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, avšak uvedenie citácie § 129 ods. 1 Zákonníka práce, nie je dohodnutím výplatného termínu, takže k zistenému porušeniu § 43 ods. 2 Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa došlo.“ My máme v zmluve zadefinované , že mzda je splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ale inšpektorát práce nás núti tam zadefinovať presný termín, že nemôžeme používať citáciu zo zákona §129 , je tento ich postup správny?

Ako môže spoločenstvo rozdeliť nevyplatené podiely zo zisku?
1. Umožňuje zákon vyplatiť nevyplatené podiely starých rokov súčasným spolupodielnikom? Niektorý už medzitým možno aj umreli, darovali svoj podiel, sú tam aj sumy halierové, ktoré vznikajú tým, že dediči všetko neprededia a nejaké m2 ostanú na mene zomrelého a už nechcú opäť otvárať dedičské konanie. Od roku 2012 do 2017 je to suma 21256,01 €. Raz za niekoľko rokov sa snažím žijúcim načítať sumu dividend, aby sa im to mohlo aspoň poštou poslať a na poštovné aby mali.

Uvádzam príklad:
Pozemkové spoločenstvo /PS/ po ukončení roka a schválení zhromaždením vypláca spolupodielnikom podiel na zisku. Podiel na zisku sa rozratáva na všetkých – žijúcich, zomrelých a Slov. pozemkový fond. Dedičom po zomrelých vyplácame tri roky spätne od nadobudnutia ich dedičstva. Napr. spolupodielnik umrel v roku 2017, v roku 2018 sme vyplácali podiely za rok 2017 ale nakoľko ešte neprebehlo dedičské konanie, tak sme sumu nevyplatili. V roku 2019 boli podiely prepísané – podiel za rok 2017 bol v roku 2019 vyplatený dedičom.
Stane sa ale, že dediči sa napr. nedohodnú a dedičské konanie prebehne až v roku 2021 a je zápis do katastra. Spoločenstvo vypláca podiely podľa zmluvy a zákona tri roky spätne. Čiže dedičom ktorý sú zapísaný v roku 2021 už nevyplatíme rok 2017, tri roky sú len 2020, 2019 a 2018. Ja účtujem nevyplatené podiely po troch rokoch naspäť na nerozdelený zisk minulých rokov. Aj podiely spolupodielnikov, ktorí si peniaze neprevzali /ani poštovou poukážkou, nenahlásili účet, nenahlásili nám a ani na kataster zmenu trvalého bydliska/ tiež preúčtujem. Takže na nerozdelenom zisku sa mi kumulujú nevyplatené podiely.

Sme účtovná kancelária a u nášho klienta (s.r.o.-čka) prebieha kontrola DPH. Bohužiaľ jediný konateľ a spoločník tejto spoločnosti zomrel, ale daňová kontrola ešte neskončila. Daňový úrad nás po smrti konateľa/spoločníka vyzýva na predloženie dokladov, dôkazov za spomínanú spoločnosť. Otázka je, či môžeme ako účtovná kancelária tieto doklady predkladať správcovi dane bez toho, aby o tom boli upovedomení dediči? Resp., momentálne ešte ani nie sú, nakoľko smrť nastala len pár dní dozadu… Môžeme komunikovať s DU v tejto situácii v plnom rozsahu?

SZČO chce pokračovať v podnikaní v s.r.o. SZČO nepôjde cez predaj podniku, alebo cez predaj časti podniku, ale cez postupný predaj hnuteľného majetku do s.r.o., pretože je to výhodnejšia varianta prechodu.
Riešime zamestnancov SZČO: všetci súhlasia s prevodom do s.r.o., takže neriešime hromadné prepúšťanie /napr. §63/. Do sociálnej poisťovne by sme ich prehlasovali delimitačným protokolom. SZČO pokračuje v podnikaní, nakoľko hnuteľný majetok, ktorý používajú zamestnanci k výrobe, sú ešte stále v majetku SZČO, budeme ich predávať postupne kvôli zaťaženiu u dani z príjmov a dph.
Otázka: ak prevedieme zamestnancov do novozaloženej s.r.o., odkiaľ by sme na základe zmluvy o prenájme pracovnej sily refaktúrovali mzdové a odvodové náklady do SZČO, je tento postup v súlade so živnostenským zákonom, zákonom o dani z príjmov, zákona DPH, obchodným a pracovným právom? Ďakujeme pekne.

Nášmu zamestnancovi, ktorý u nás skončil pracovný pomer v r. 2016, sme platili príspevok do DDS vo výške 13,30€. Ešte v roku 2013 nám tento príspevok za jeden mesiac vrátili (pravdepodobne sme zabudli uviesť VS, neviem to teraz overiť, nemám k dispozícii výpis). My sme túto platbu neposlali ešte raz. Jednoducho sme to opomenuli. Nikdy to nikto od nás nepýtal.
A teraz ma napadlo, že či sa to nebude považovať ako nevyplatený záväzok voči zamestnancovi kvôli poberaniu príspevkov z Prvej pomoci (poberali sme podľa 3B).
Chcem sa spýtať, čo s tým teraz, ako by sme to mohli vyriešiť? Prípadne či to náhodou nie je už premlčané?

Zamestnávateľ počas núdzového stavu dodržal home office u zamestnancov, ale po uvoľnení situácie sa zamestnanci postupne vracajú do sídla zamestnávateľa na potrebný čas k prerokovaniu nových projektov s vedením, resp majú službu, aby bol v kancelárii niekto prítomný, alebo aj z iných nutných dôvodov. Problém však nastáva u jedného zamestnanca (invalid 50%), ten opakovane odmieta prísť na pracovisko a odvoláva sa stále na ZP par 250b ods 2b. Avšak zamestnávateľ by ho na pracovisku potreboval aspoň 1-2x týždenne.
Zamestnancovi bolo umožnené pracovať doma kým nebol plne zaočkovaný, ale on sa sa aj po komplet zaočkovaní príchodu do práce sa stále bráni.

Môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť príchod do prevádzky s ohľadom na par 250b ods 3 – oznámiť mu to minimálne 2 dni vopred a ak sa zamestnanec nedostaví považovať to za absenciu? Resp. aké má zamestnávateľ možnosti dosiahnuť prítomnosť zamestnanca na prevádzke bez porušenia zákonníka práce?