Homeoffice

Zamestnávateľ počas núdzového stavu dodržal home office u zamestnancov, ale po uvoľnení situácie sa zamestnanci postupne vracajú do sídla zamestnávateľa na potrebný čas k prerokovaniu nových projektov s vedením, resp majú službu, aby bol v kancelárii niekto prítomný, alebo aj z iných nutných dôvodov. Problém však nastáva u jedného zamestnanca (invalid 50%), ten opakovane odmieta prísť na pracovisko a odvoláva sa stále na ZP par 250b ods 2b. Avšak zamestnávateľ by ho na pracovisku potreboval aspoň 1-2x týždenne.
Zamestnancovi bolo umožnené pracovať doma kým nebol plne zaočkovaný, ale on sa sa aj po komplet zaočkovaní príchodu do práce sa stále bráni.

Môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť príchod do prevádzky s ohľadom na par 250b ods 3 – oznámiť mu to minimálne 2 dni vopred a ak sa zamestnanec nedostaví považovať to za absenciu? Resp. aké má zamestnávateľ možnosti dosiahnuť prítomnosť zamestnanca na prevádzke bez porušenia zákonníka práce?

Prenájom pracovnej sily

SZČO chce svoje podnikateľské aktivity postupne preniesť do novozaloženej s.r.o.. Zahájenie podnikateľských aktivít v s.r.o. plánuje prenájmom hnuteľných a nehnuteľných vecí do s.r.o.. Taktiež aj zamestnancov SZČO. Otázkou je, či potrebuje na prenájom pracovnej sily vybaviť rozšírenie živnosti SZČO, cca ako maržou by mal fakturovať cenu práce do s.r.o. ako prepojené osoby /brutto mzda+odvody firmy SZČO/? Predpokladáme, v tomto prípade neide o pojem agentúry dočasného zamestnávania ako koncesovaná živnosť.

Založenie s.r.o. štátnym príslušníkom z HU

Občan HU je spoločníkom a konateľom spoločnosti so sídlom v HU, platiteľom DPH HU. Vlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok. Chce založiť s.r.o. na Slovensku s tým, že vlastné imanie by splatil nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa na území HU. Pýtame sa, či je to reálne možné, ak áno, znalecký posudok má byť vyhotovený v HU následne preložený do národného jazyka v SR? Tieto nehnuteľnosti slovenská s.r.o. by prenajímala spoločnosti so sídlom v HU. Hnuteľný majetok Hu spoločnosť klasicky postupne by predala spoločnosti v SR a aj tieto prenajímala spoločnosti v HU.

Zmluva o dobrovoľníctve

Chcela by som sa poradiť ohľadne zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Nedopátrala som sa zatiaľ, ako je to s preplatením stravného, či sa to riadi ako u zamestnancov maximálnou sumou stravného, alebo sa dá v zmluve dohodnúť presná suma napr. 200 € (treba dokladovať bločky z reštaurácie?). Tak isto preplatenie cestovného, treba aby dobrovoľník zdokladoval napr. PHM cez cestovný príkaz každý deň? Môže byť cez túto zmluvu preplatený aj nákup pomôcok na výtvarnú výchovu alebo podobné edukačné materiály? Alebo toto musí riešiť OZ vo svojej réžii a poskytnúť dobrovoľníkovi k činnosti?

Pracovná zmluva – zmena zastaralej PZ

Určite sme sa všetci stretli so zastaralými PZ na jednu stranu, ktoré sú nedostačujúce pre kontroly zo strany SP, či IP a hlavne pre vzťahy na pracovisku. Mám vzor pracovnej zmluvy od právnika, prešla viacerými kontrolami IP, chcela by som u nového klienta zaviesť tieto zmluvy u existujúcich zamestnancov. Mám urobiť Dohodu o zmene PZ, kde vlastne uvediem všetky články tejto zmluvy, aby to bolo v súlade so ZP?

Zrušenie s.r.o. bez likvidácie – doplnenie otazky

Mám doplňujúce otázky:

– čiže ak aj s.r.o. bez ohľadu či má alebo nemá majetok, musí ísť do likvidácie?
– odmena likvidátora uvedená vo Vyhláška č. 193/2020 Z. z. je stanovenie právne nárokovateľnej odmeny? Je možné ju po dohode s likvidátorom aj znížiť, resp, ju neuplatňovať?
– nerozdelený zisk minulých rokov po zápočte straty, je nutné rozdeliť po vstupe do likvidácie alebo je súčasťou likvidačného zostatku?
– v prípade zrušenia s likvidáciou – po rozhodnutí príslušným orgánom spoločnosti – oznámi sa registrovému úradu, že je v likvidácii. Zloží preddavok v sume 1 500 € do notárskej úschovy. Oznámi do obchodného vestníka, aby sa mohli prípadní veritelia ozvať. Oslovia sa inštitúcie – Daňový úrad, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne. Je potrebné ešte niekde oznámiť túto skutočnosť? Spoločnosť nemí/la žiadnych zamestnancov.

Zrušenie s.r.o. bez likvidácie

Ak s.r.o. (jediný spoločník) za posledné účtovné obdobie k 31. 12. 2020:

– nemal žiadne výnosy ani náklady, čiže ani výsledok hospodárenia – zisk alebo strata
– ma len majetok – v hotovosti a na bankovom účte
– nerozdelený zisk minulých rokov za obdobie 2010-2018 (účet 428) a stratu (účet 429)
– 1 záväzok
– závierka uložená ako schválená 10. 03. 2021

Môže napr. 31. 03. 2021 rozhodnúť o rozdelení nerozdeleného zisku za jednotlive roky po úhrade straty – vyplatenie podielu na zisku za jednotlive roky a po splnení zákonných povinnosti platných za dane obdobie (úhrada odvodu na zdravotne, dan, ..) aj vyplatiť?

Ak vysporiada aj ten jeden záväzok a nemá iné záväzky / pohľadávky, môže rozhodnúť o zrušení spoločnosti bez likvidácie napr. k 31. 03. 2021?

K 31. 03. 2021 by sa urobila mimoriadna závierka, ktorá by sa schválila a uložila do registra. Aké ďalšie účtovné povinnosti vyplývajú po zostavení mimoriadnej závierky. Ak je možný tento postup, aké sú ďalšie kroky okrem oznámenia o zrušení bez likvidácie a žiadosť o výmaz registrovému úradu?

 

Vrátenie pôžičky spoločníkovi v hotovosti

Sro vznikla v apríli 2019. K 31.12.2019 bol pomer VI/záväzky (163 / 26 291), t. j. 0,0062 (6,2 %). 96% záväzkov tvorí účet 365 – pôžičky spoločníka. Prvá pôžička bola v sume 16 000 € (realizoval sa nákup fitnes zariadenia). Ďalšie jednotlivé pôžičky v priebehu roka 2019 boli v sumách od 50 – 1 300 €.

Sro dostala v júni 2020 finančný dar v hotovosti 3 500 €. V júli 2020 uhradil spoločník v hotovosti časť straty roka 2019 v sume 2 500 €. Podľa priebežnej ÚZ k 31.07.2020 bol pomer VI/záväzkov (2 818 / 28 269), t. j. 0,099 (9,9 %).

Pôžička 16 000 € môže byť vrátená iba bezhotovostne – na účet, ale otázka je: Mohol si spoločník v období od júla do decembra 2020 priebežne z pokladne v hotovosti vracať jednotlivé pôžičky, ktoré boli poskytnuté v sumách 50 – 1 300 €? Neporušil žiaden právny predpis?

Zaručený elektronický podpis rozhodnutia jediného spoločníka

Dobrý deň,
aký je Váš názor na podpísanie rozhodnutia jediného spoločníka (§ 132 Obchodného zákonníka) zaručeným elektronickým podpisom prostredníctvom občianskeho preukazu v prípade, že pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená (§ 132, ods. 1 Obchodného zákonníka)?
Je možné považovať takýto dokument za platný aj bez úradného osvedčenia?
Ďakujem

Odplata za receptúru pri predaji obchodného podielu

Dobrý deň,

Spoločník pri predaji svojho obchodného podielu podpísal so spoločnosťou Dohodu, že za určitú peňažnú odmenu (ktorá nie je súčasťou ceny predaného obchodného podielu) ponechá spoločnosti receptúru na výrobu produktov, ktorú ako vlastnú tvorbu zanechá vo vlastníctve spoločnosti. K samotnému odovzdaniu receptúry nedošlo, len na základe receptúry bol vydaný certifikát na výrobu produktov spoločnosti. Zároveň odstupujúci spoločník sa vzdáva všetkého práva spojené s postúpenou receptúrou.
1/ Ako máme vyhodnotiť zaradenie príjmu z takejto odmeny pre účely zdanenia? Môžeme tento príjem považovať za príjem z použitia priemyselného vlastníctva podľa §6 odsek 2 písm a, alebo máme túto odmenu de facto považovať za súčasť predajnej ceny obchodného podielu.
2/ Je takáto dohoda pre spoločnosť dostatočným zabezpečením, aby zabránila budúcim možným nárokom bývalého spoločníka z výnosov z použitia receptúry?
3/ Bude spoločnosť riešiť transferové oceňovanie v prípade ak k dohode dôjde až po predaji obchodného podielu, čiže k dohode dôjde medzi spoločnosťou a bývalým spoločníkom?
Ďakujem.