Za príspevkovú organizáciu zriadenú obcou je štatutárnym zástupcom riaditeľ, ktorého volí obecné zastupiteľstvo. Je možné vykonávať túto funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie?

Požiadali sme o podporu v rámci zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Titulom žiadosti bol vonkajší faktor, konkrétne trvalá prekážka výkonu práce v prenajatých priestoroch z dôvodu neočakávaného poškodenia statiky budovy /ide o starú budovu/. Statik vydal potvrdenie o nebezpečenstve užívania priestorov. Príslušný štátny orgán pozastavil konanie z dôvodu nepreukázania existencie súvislosti medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti zamestnávateľa. Z dôvodu, že nie je možné statiku budovy opraviť, zamestnávateľ bol nútený po 1,5 mesiaca presťahovať prevádzku do iných prenajatých priestorov /ide o zubnú ambulanciu/. Pôvodné priestory čakajú na zbúranie z dôvodu nebezpečného stavu. Podľa Vášho odborného pohľadu táto skutočnosť spadá pod pojem „vplyv vonkajšieho faktora“, ak áno, okrem statického posúdenia skutkového stavu akými ďalšími dokumentami by sa to dalo podložiť a preukázať oprávnenosť žiadosti o podporu v rámci predmetného zákona.

Môžu učitelia od svojho zamestnávateľa (základnej školy) požadovať aj inú možnosť stravovania, ako tú, ktorá sa im ponúka v školskej jedálni. Učitelia teda majú možnosť stravovať sa (samozrejme s príspevkom od zamestnávateľa – základnej školy vrátane príspevku zo sociálneho fondu) priamo na pracovisku, ale väčšina učiteľov ani THP pracovníkov nie je spokojná s kvalitou stravy, keďže porcie sú viac-menej identické, ako tie určené pre deti. To znamená, že sú malé a dospelý človek sa z nich nemá možnosť najesť (o kvalite stravy v jedálni sa radšej vyjadrovať nebudem).

Existuje nejaký právny predpis, ktorý by upravoval stravovanie učiteľov? Viem že existuje predpis (vyhláška) č. 330/2009 Z. z. – ale akým spôsobom dokázať napríklad to, že jedlo nie je dostatočne výživné pre dospelú osobu? Prípadne majú učitelia nárok v tomto prípade aj na iné spôsoby získania stravného, napríklad vo forme stravných lístkov?

Zamestnávateľ dal zamestnancovi 29.6. 2022 výpoveď podľa §63 odst.1 pís.e ZP s 2-mesačnou výpovednou lehotou. Zamestnanec výpoveď prevzal 30.6.2022 s tým, že výpovedná lehota uplynie dňa 31.8.2022. Dňa 31.8.2022 zamestnanec priniesol zamestnávateľovi PN, podľa ktorej je od 29.8.2022 PN. Môže zamestnávateľ ukončiť s týmto zamestnancom pracovný pomer uplynutím výpovednej lehoty t.j. k 31.8.2022 , alebo sa na zamestnanca vzťahuje ochranná lehota a pracovný pomer sa môže ukončiť až ukončením PN ?

Mali sme zamestnanca, ktorému sa vyplácala mzda v hotovosti a zamestnanec náhle zomrel. Ostali tu mzdy za dva mesiace za 4/2022 v sume 33,31 € a za 3/2022 v sume 627,61 €. Ako máme teraz postupovať? Môžme to vyplatiť priamemu príbuznému? Zamestnanec nemal bankový účet a mzdy mu boli vyplácané v hotovosti.

Po kontrole z inšpektorátu práce, sme dostali protokol o nasledovných zistených nedostatkoch: „Splatnosť mzdy je zadefinovaná na ochranu zamestnanca v ustanovení § 129 ods. 1 Zákonníka práce tak, aby bola mzda splatná za mesačné obdobie vyplatená najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak z dôvodu, aby nebolo možné dohodnúť výplatný termín neskorší ako ustanovuje dikcia § 129 ods. 1 Zákonníka práce. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ môže v pracovnej zmluve dohodnúť výplatný termín najneskorší deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, avšak uvedenie citácie § 129 ods. 1 Zákonníka práce, nie je dohodnutím výplatného termínu, takže k zistenému porušeniu § 43 ods. 2 Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa došlo.“ My máme v zmluve zadefinované , že mzda je splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ale inšpektorát práce nás núti tam zadefinovať presný termín, že nemôžeme používať citáciu zo zákona §129 , je tento ich postup správny?

Ako môže spoločenstvo rozdeliť nevyplatené podiely zo zisku?
1. Umožňuje zákon vyplatiť nevyplatené podiely starých rokov súčasným spolupodielnikom? Niektorý už medzitým možno aj umreli, darovali svoj podiel, sú tam aj sumy halierové, ktoré vznikajú tým, že dediči všetko neprededia a nejaké m2 ostanú na mene zomrelého a už nechcú opäť otvárať dedičské konanie. Od roku 2012 do 2017 je to suma 21256,01 €. Raz za niekoľko rokov sa snažím žijúcim načítať sumu dividend, aby sa im to mohlo aspoň poštou poslať a na poštovné aby mali.

Uvádzam príklad:
Pozemkové spoločenstvo /PS/ po ukončení roka a schválení zhromaždením vypláca spolupodielnikom podiel na zisku. Podiel na zisku sa rozratáva na všetkých – žijúcich, zomrelých a Slov. pozemkový fond. Dedičom po zomrelých vyplácame tri roky spätne od nadobudnutia ich dedičstva. Napr. spolupodielnik umrel v roku 2017, v roku 2018 sme vyplácali podiely za rok 2017 ale nakoľko ešte neprebehlo dedičské konanie, tak sme sumu nevyplatili. V roku 2019 boli podiely prepísané – podiel za rok 2017 bol v roku 2019 vyplatený dedičom.
Stane sa ale, že dediči sa napr. nedohodnú a dedičské konanie prebehne až v roku 2021 a je zápis do katastra. Spoločenstvo vypláca podiely podľa zmluvy a zákona tri roky spätne. Čiže dedičom ktorý sú zapísaný v roku 2021 už nevyplatíme rok 2017, tri roky sú len 2020, 2019 a 2018. Ja účtujem nevyplatené podiely po troch rokoch naspäť na nerozdelený zisk minulých rokov. Aj podiely spolupodielnikov, ktorí si peniaze neprevzali /ani poštovou poukážkou, nenahlásili účet, nenahlásili nám a ani na kataster zmenu trvalého bydliska/ tiež preúčtujem. Takže na nerozdelenom zisku sa mi kumulujú nevyplatené podiely.

Sme účtovná kancelária a u nášho klienta (s.r.o.-čka) prebieha kontrola DPH. Bohužiaľ jediný konateľ a spoločník tejto spoločnosti zomrel, ale daňová kontrola ešte neskončila. Daňový úrad nás po smrti konateľa/spoločníka vyzýva na predloženie dokladov, dôkazov za spomínanú spoločnosť. Otázka je, či môžeme ako účtovná kancelária tieto doklady predkladať správcovi dane bez toho, aby o tom boli upovedomení dediči? Resp., momentálne ešte ani nie sú, nakoľko smrť nastala len pár dní dozadu… Môžeme komunikovať s DU v tejto situácii v plnom rozsahu?

SZČO chce pokračovať v podnikaní v s.r.o. SZČO nepôjde cez predaj podniku, alebo cez predaj časti podniku, ale cez postupný predaj hnuteľného majetku do s.r.o., pretože je to výhodnejšia varianta prechodu.
Riešime zamestnancov SZČO: všetci súhlasia s prevodom do s.r.o., takže neriešime hromadné prepúšťanie /napr. §63/. Do sociálnej poisťovne by sme ich prehlasovali delimitačným protokolom. SZČO pokračuje v podnikaní, nakoľko hnuteľný majetok, ktorý používajú zamestnanci k výrobe, sú ešte stále v majetku SZČO, budeme ich predávať postupne kvôli zaťaženiu u dani z príjmov a dph.
Otázka: ak prevedieme zamestnancov do novozaloženej s.r.o., odkiaľ by sme na základe zmluvy o prenájme pracovnej sily refaktúrovali mzdové a odvodové náklady do SZČO, je tento postup v súlade so živnostenským zákonom, zákonom o dani z príjmov, zákona DPH, obchodným a pracovným právom? Ďakujeme pekne.