Spoločnosť s ručením obmedzeným chce vyplatiť podiely na zisku za obdobie rokov 2013 – 2016. Je nám jasný spôsob a teda, že sadzba poistného na zdravotné poistenie je 14 % pre všetkých bez rozdielu a bez oslobodeného minima. Odvody platí právnická osoba preddavkovo, t. j. vyplácajúca spoločnosť z nich odvedie preddavok na zdravotné odvody hneď pri vyplatení, do 8. dňa po uplynutí mesiaca, v ktorom boli vyplatené.
No nie je nám jasné ako je to pri úhrade podielov na zisku cez pokladňu. Maximálna suma na vyplatenie je 5 000 €? Alebo teraz v čase trvania mimoriadnej situácie je možné vyplatiť si v hotovosti viac ako 5 000 €? Je rozdiel aj pri vyplácaní podielu na zisku z hospodárskeho výsledku ktorý je viac ako 5 000 € alebo to nehrá žiadnu úlohu?
Chcem sa opýtať, či aj v prípade likvidácie Občianskeho združenia je nevyhnutné uložiť u notára do úschovy 1 500.- Eur na odmenu likvidátora.
Klient má jednoosobovú s.r.o. – marketingové a reklamné služby. Raz za mesiac napíše pre svojho klienta článok / sériu článkov, ktorý je následne uverejnený na ich web stránke (jedna časť), prípadne si ho môžu predplatitelia celý zaplatiť. Je v poriadku, ak to klient fakturuje v rámci marketingových / reklamných služieb, ktoré svojmu klientovi poskytuje? Alebo je nutné riešiť to nejak cez Autorský zákon? Zatiaľ to fakturuje všetko naraz – raz mesačne faktúra na dodané služby, bližšie nerozpísané, len ,,dodanie podkladov a služieb pre klienta“.
Za príspevkovú organizáciu zriadenú obcou je štatutárnym zástupcom riaditeľ, ktorého volí obecné zastupiteľstvo. Je možné vykonávať túto funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie?
Požiadali sme o podporu v rámci zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Titulom žiadosti bol vonkajší faktor, konkrétne trvalá prekážka výkonu práce v prenajatých priestoroch z dôvodu neočakávaného poškodenia statiky budovy /ide o starú budovu/. Statik vydal potvrdenie o nebezpečenstve užívania priestorov. Príslušný štátny orgán pozastavil konanie z dôvodu nepreukázania existencie súvislosti medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti zamestnávateľa. Z dôvodu, že nie je možné statiku budovy opraviť, zamestnávateľ bol nútený po 1,5 mesiaca presťahovať prevádzku do iných prenajatých priestorov /ide o zubnú ambulanciu/. Pôvodné priestory čakajú na zbúranie z dôvodu nebezpečného stavu. Podľa Vášho odborného pohľadu táto skutočnosť spadá pod pojem „vplyv vonkajšieho faktora“, ak áno, okrem statického posúdenia skutkového stavu akými ďalšími dokumentami by sa to dalo podložiť a preukázať oprávnenosť žiadosti o podporu v rámci predmetného zákona.
Môžu učitelia od svojho zamestnávateľa (základnej školy) požadovať aj inú možnosť stravovania, ako tú, ktorá sa im ponúka v školskej jedálni. Učitelia teda majú možnosť stravovať sa (samozrejme s príspevkom od zamestnávateľa – základnej školy vrátane príspevku zo sociálneho fondu) priamo na pracovisku, ale väčšina učiteľov ani THP pracovníkov nie je spokojná s kvalitou stravy, keďže porcie sú viac-menej identické, ako tie určené pre deti. To znamená, že sú malé a dospelý človek sa z nich nemá možnosť najesť (o kvalite stravy v jedálni sa radšej vyjadrovať nebudem).
Existuje nejaký právny predpis, ktorý by upravoval stravovanie učiteľov? Viem že existuje predpis (vyhláška) č. 330/2009 Z. z. – ale akým spôsobom dokázať napríklad to, že jedlo nie je dostatočne výživné pre dospelú osobu? Prípadne majú učitelia nárok v tomto prípade aj na iné spôsoby získania stravného, napríklad vo forme stravných lístkov?
S.r.o. , neplatiteľ DPH má v majetku odpísané auto. Teraz sa rozhodla ho darovať bratovi konateľa spoločnosti. Aké daňové povinnosti má z tohto prevodu s.r.o. ?
Zamestnávateľ dal zamestnancovi 29.6. 2022 výpoveď podľa §63 odst.1 pís.e ZP s 2-mesačnou výpovednou lehotou. Zamestnanec výpoveď prevzal 30.6.2022 s tým, že výpovedná lehota uplynie dňa 31.8.2022. Dňa 31.8.2022 zamestnanec priniesol zamestnávateľovi PN, podľa ktorej je od 29.8.2022 PN. Môže zamestnávateľ ukončiť s týmto zamestnancom pracovný pomer uplynutím výpovednej lehoty t.j. k 31.8.2022 , alebo sa na zamestnanca vzťahuje ochranná lehota a pracovný pomer sa môže ukončiť až ukončením PN ?
Mali sme zamestnanca, ktorému sa vyplácala mzda v hotovosti a zamestnanec náhle zomrel. Ostali tu mzdy za dva mesiace za 4/2022 v sume 33,31 € a za 3/2022 v sume 627,61 €. Ako máme teraz postupovať? Môžme to vyplatiť priamemu príbuznému? Zamestnanec nemal bankový účet a mzdy mu boli vyplácané v hotovosti.
Po kontrole z inšpektorátu práce, sme dostali protokol o nasledovných zistených nedostatkoch: „Splatnosť mzdy je zadefinovaná na ochranu zamestnanca v ustanovení § 129 ods. 1 Zákonníka práce tak, aby bola mzda splatná za mesačné obdobie vyplatená najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak z dôvodu, aby nebolo možné dohodnúť výplatný termín neskorší ako ustanovuje dikcia § 129 ods. 1 Zákonníka práce. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ môže v pracovnej zmluve dohodnúť výplatný termín najneskorší deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, avšak uvedenie citácie § 129 ods. 1 Zákonníka práce, nie je dohodnutím výplatného termínu, takže k zistenému porušeniu § 43 ods. 2 Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa došlo.“ My máme v zmluve zadefinované , že mzda je splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ale inšpektorát práce nás núti tam zadefinovať presný termín, že nemôžeme používať citáciu zo zákona §129 , je tento ich postup správny?
