Firma sa zaoberá správou a odkupom pohľadávok. Napr. kúpi balík pohľadávok: Tak napríklad, predmetom kúpy bude 1 000 ks pohľadávok v nominálnej hodnote á 100 EUR a dohodnutá kúpna cena bude 30%, čo predstavuje 30 000 EUR. Obstarávacia cena každej jednej pohľadávky je vo výške 30 %, čo je 30 EUR. Ak bude inkaso za pohľadávku nad 30 EUR bude predmetom zdanenia. Problém vidíme v tom, že keď z uvedených 1 000 ks pohľadávok sa inkasuje napr. celkom 20 % čo je 200 ks, potom daňovo to vyzerá tak, že inkaso je 20 000 EUR (200 krát 100) a obstarávacia cena bola 6 000 EUR (200 x 30), teda 14 000 EUR je výnos, z ktorého je potrebné zaplatiť 21 % daň, pričom spoločnosť nezarobila ani na zaplatenie kúpnej ceny.

Máme informáciu o tom, že v spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú správou a vymáhaním pohľadávok to robia tak, že na konci každého roka preceňujú pohľadávky, napr. že obstarávaciu cenu precenia z 30 na 20 % a 10 % a považujú to za daňový náklad. Pri nesplácaných pohľadávkach ďalší rok znova precenia a to až na úroveň nula a následne ich odpíšu v celkovej obstarávacej cene. Ak by v budúcnosti prišlo k inkasu na takto odpísanú pohľadávku, tak sa z uvedených čiastok odvedie daň, keďže obstarávacia cena bola nula. Obdobne sa pristupuje aj k čiastočne splácaným pohľadávkam, kde sa obstarávacia cena znižuje až na úroveň zinkasovaných peňazí v danej pohľadávke, to jest tak, že keď zinkasuje 13 EUR, tak sa znižuje obstarávacia cena na 13 EUR, aby sa daňovo odpísala nesplatená kúpna cena.

Prosím o Vás názor na uvedenú problematiku z pohľadu dane z príjmov a možný prístup z pohľadu súčasnej legislatívy. Je možné preceňovanie pohľadávok uvádzaným spôsobom? Je možné chápať balík pohľadávok ako 1 pohľadávku a tak s ňou pracovať a detailnú evidenciu viesť v podsúvahovej evidencii ?