Dobrý deň prajem,
prosím o radu u s.r.o. platcu DPH, ktorý si kúpil jazdené auto v Nemecku od platcu DPH ešte v decembri 2025.
S kúpou mal výdavky, u ktorých neviem, či majú byť súčasťou obstarávacej ceny vozidla, alebo sa môžu účtovať rovno do nákladov spoločnosti.
Auto kúpil 12.12. a s.r.o. sa stala jeho vlastníkom hneď, keďže k úhrade faktúry došlo obratom pri prebratí vozidla.
S vozidlom potom cestoval na Slovensko.

Môžem tieto výdavky účtovať rovno do nákladov alebo ako súčasť obstarávacej ceny :
– overenie vozidla na carvetical Litva – online ešte pred samotnou kúpou vozidla (FA s dátumom 5.12.)
– 1dňová diaľničná známka v Nemecku v deň kúpy vozidla
– fa za potvrdenie zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla (FA s dátumom 16.12.)
– kontrola originality v sume 123 € bez dph (dátum 16.12.)
– správny poplatok za zrýchlené prihlásenie vozidla na slovenské ŠPZ-tky (suma 300 €, dátum 16.12.)
– správny poplatok za evidenciu vozidla na SR (suma 110 € dátum 17.12.)

Automobil bude zaradený do majetku na odpisovanie dňom kúpy, teda 12.12.25
Slovensku ŠPZ malo auto pridelené dňa 17.12.25

Veľmi pekne Ďakujem za pomoc.

V rámci novopostavenej budovy pre našu spoločnosť vznikajú rôzne položky majetku. Prosíme o usmernenie ako zaradiť nasledovné položky:
1. turnikety vo vchode do budovy = Správne uvažujeme nad OS1, KP 26.20.13 – Digitálne zariadenia na automatizované spracovanie údajov? A následne turniket sa zaraďuje ako samostatný hnuteľný majetok, či ako súčasť budovy?
2. živý strom, ktorý architekti navrhli v átriu budovy = cena stromu / živého kvetu /: 11.200,00 EUR, cena črepníka: 6.700,00 EUR. Do akej odpisovej skupiny tieto položky zaradiť – Ako ich teda odpisovať?

S. r. o. sa zaoberá obchodom s použitým tovarom (starožitníctvo). Nakupuje tovar od občanov – v účtovníctve evidujem obstarávaciu cenu na sklad podľa ceny v kúpnej zmluve. Nakoľko sa jedná o špecifický tovar (čím starší, tým cennejší) – je nejaká možnosť zvýšenia obstarávacej ceny v účtovníctve ?

 

Klient platca DPH evidoval tržby od klientov – išlo o platby za tanečný kružok., a základe zoznamu , interným dokladom. Mesačne sa do výnosov zaúčtovala tržba+DPH na výstupe.
Platby prišli priamo od „rodičov, cez jednotný QR kod ktorý patril k určenému krúžku. Platby QR kodu prišli priamo na účet SRO. Ako postupovať v roku 2026 ? evidovať jednotlivé platby v VRP ? a od 1.3.2026 poskytovať platbu QR kodom cez VRP ?

Dobrý deň, skúsim to vysvetliť jasnejšie.

Mám prebraté účtovníctvo. V roku 2023 uhradila spoločnosť z bankového účtu sumu 9.000 Eur ako zálohu za materiál. V tom čase konateľ neposkytol zálohovú faktúru a účtovník nevedel o akú platbu sa jedná a konateľ aj na výzvy doklad nedodal, tak táto suma bola zaúčtovaná na 355/221 ako pohľadávka voči spoločníkovi. Teraz v roku 2025 prišla vyúčtovacia faktúra, ktorá sa zaúčtovala do nákladov ako 501/321. Pri tejto faktúre som zistila, že prebehla úhrada zálohy v roku 2023 avšak nebola zaúčtovaná na 314/221 ale 355/221. Úhrada tejto faktúry bola ponížená o zálohu z roka 2023 a teraz mám neuhradenú časť v sume 9.000 Eur na prijatej faktúre a účte 321 a neviem ako to zlikvidovať. DPH teraz nemusíme riešiť, s tým viem čo ďalej. Ďakujem.

Spoločnosť zaplatila v roku 2023 zálohu na tovar v sume 9.000 Eur. Teraz v 12/2025 prišla vyúčtovacia faktúra na sumu 21.000 Eur. Konateľ zaplatil rozdiel v sume 12.000 Eur. Zálohu z roku 2023 nemám v účtovníctve evidované na zálohách ani nikde inde. Predošlá účtovná firma zaúčtovala platbu na účet 355, nakoľko nemali od konateľa v tom čase žiadny doklad na túto platbu. Ako v takomto prípade zaúčtujem ten zvyšok 9.000, ktorý bol uhradený ale v účtovníctve nikde nie je.

Potrebovali by sme poradiť ohľadne účtovania kooperácie:
Ako firma odovzdáme našim dodávateľom materiál, ktorý oni opracujú a vrátia nám späť v stave polotovaru alebo tovaru. Za tieto práce sú nám od nich vyfakturované služby, na zhotovenie sme dodali vlastný materiál zo skladu. Aké budú prosím postupy účtovania, účtujeme zásoby spôsobom A.
– výdaj materiálu zo skladu materiálu k dodávateľovi
– príjem polotovaru, tovaru na sklad od dodávateľa
– ako účtovať došlú faktúru za tieto služby

SZČO platca DPH používal MV na základe splátok. Splátky boli splácané od 07/2024 jednej s.r.o. (nie leasingovke) s tým, že po úhrade dohodnutej ceny bude MV prepísané na SZČO. Na splátky boli vystavené faktúry s DPH. Posledná splátka bola uhradená v 10/2025 a MV bolo bolo v 11/2025 prepísané na SZČO. Neviem ako ďalej postupovať, keď boli z x faktúr (aj za r. 2024) odpočty DPH.

Slovenská spoločnosť X s ručením obmedzeným má pohľadávku z právneho titulu poskytnutia finančnej pôžičky voči maďarskej spoločnosti. V júni 2024 slovenská spoločnosť X postúpila (predala) svoju pohľadávku spoločnosti zaoberajúcej sa správou a vymáhaním pohľadávok a prijala záloha od spoločnosti zaoberajúcej sa správou a vymáhaním pohľadávok. Celková kúpna cena za postúpenú pohľadávku mala byť zo strany spoločnosti spravujúcej pohľadávky uhradená najneskôr do 30. 6. 2025.

V zmluve bolo dohodnuté, že v prípade, ak spoločnosť spravujúca pohľadávky neuhradí kúpnu cenu pohľadávky v stanovenej lehote, je predávajúca spoločnosť oprávnená odstúpiť od zmluvy, pričom zaplatená záloha (zábezpeka)prepadá v prospech predávajúcej spoločnosti.

Keďže celková kúpna cena nebola uhradená, predávajúca spoločnosť dňa 10. septembra 2025 odstúpila od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných podmienok.

Otázka:

Môže predávajúca spoločnosť z dôvodu odstúpenia od zmluvy zaúčtovať korekčnú položku späť do účtovného obdobia roku 2024, t. j. zohľadniť skutočnosť, že k realizácii zmluvy nedošlo, a teda spoločnosť spravujúca pohľadávky už nie je dlžníkom kúpnej ceny, a zároveň opätovne zaradiť postúpenú pohľadávku do účtovníctva za rok 2024, keďže účtovnú závierku za rok 2024 ešte nebolo možné podať?

Ako a v ktorom účtovnom období je potrebné zaúčtovať zmluvnú zálohu, ktorá bola podľa zmluvy zaplatená a prepadla v prospech predávajúcej spoločnosti?

Je možné túto zálohu v roku 2024 zaúčtovať ako aktívne časové rozlíšenie výnosov oproti výnosom?

Na ktoré účty sa účtuje odmena konateľa v týchto situáciách:
1. Ak je odmena konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie a konateľ je zároveň spoločníkom.
2. Odmena konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa – keď nie je spoločníkom.