Sme ako zamestnávateľ povinný platiť zdravotné a sociálne poistenie (a aj odviesť) za zamestnanca, ktorý je poberateľom len výsluhového dôchodku, nie starobného ani predčasného (zamestnanec má 50 rokov). Či spadá do rovnakej výnimky ako invalidný a starobný dôchodca a platí sa z dohody do 200,-EUR len úrazové a garančné poistenie, alebo je tam rozdiel.

V našej praxi sme sa prvýkrát stretli s pracovnými rozvrhmi, ktoré sú individuálne plánované zamestnávateľom pre každého zamestnanca samostatne (ide o prevádzku reštaurácie). Boli by sme Vám veľmi vďační za Vaše odborné objasnenie nasledovných bodov:

1. Ak má zamestnanec v rámci jedného mesiaca rozvrhnuté pracovné zmeny na rôzne dni v jednotlivých týždňoch (napríklad jeden týždeň 36 hodín, druhý týždeň 44 hodín atď.), ale celkový počet odpracovaných hodín za mesiac neprekročí zákonom stanovený fond pracovného času – je možné takýto rozvrh považovať za nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas s vyrovnaním v rámci jedného mesiaca?

2. A ak sa rozvrh vyrovnáva v rámci septembra 2025, aký je maximálny počet hodín, ktorý môže zamestnanec na plný pracovný úväzok (HPP) odpracovať bez nadčasov – 168 alebo 176 hodín?

3. Môže v takomto kolektíve vzniknúť situácia, že jeden zamestnanec s mesačnou mzdou 932 eur odpracuje 168 hodín, zatiaľ čo iný zamestnanec s rovnakou mzdou odpracuje 176 hodín (pretože nastúpi do práce aj počas štátneho sviatku 15. septembra)? Nejde v takomto prípade o chybu alebo prípadnú diskrimináciu?

Spoločnosť zamestnáva dvoch zamestnancov na úväzok 37,5 hod/týždeň, práca bola rozvrhnutá pravidelne pondelok až piatok (7,5 hod/deň).

Od 1.10.2025 spoločnosť plánuje skrátiť úväzok na 50 % s tým, že zamestnanec by nepracoval každý deň 3,75 hod, ale v jednom týždni by jeden zamestnanec odpracoval 2 celé dni (7,5 hod *2 dni) a druhý zamestnanec by odpracoval 3 dni (7,5 hod * 3 dni) a na ďalší týždeň zase opačne a takto by sa to striedalo až do konca mesiaca.

Ide o nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas? Čo bude pre zamestnanca týždeň dovolenky? Ako prepočítať nárok na dovolenku? Zamestnanci majú k 30.9.2025 zostatok dovolenky 10 dní.

 

Zamestnankyňa pracujúca na trvalý pracovný pomer (plný úväzok, mzda 932 eur mesačne) začala pracovať 3. septembra 2025. Pracuje nerovnomerne (reštaurácia) a podľa zaslaného rozvrhu odpracovala v septembri 160 hodín / 16 dní (z toho jednu 12-hodinovú zmenu počas štátneho sviatku – 15. septembra). Keďže zamestnankyňa nezačala pracovať od začiatku mesiaca, ale až 3. septembra, jej mzda by mala byť krátená pomerne k odpracovanému času. 932 eur : 176 (mesačný fond hodín v septembri 2025 vrátane sviatku) × 160 (skutočne odpracované hodiny) = 847,28 eura. Chceli by sme sa opýtať, či je v tomto prípade výpočet mzdy vykonaný správne. Zaujíma nás tiež: Koľko hodín mohol zamestnanec reštaurácie na trvalý pracovný pomer (plný úväzok, 40 hodín týždenne) maximálne bez nadčasov odpracovať v septembri 2025, ak pracoval aj počas štátneho sviatku 15. septembra – 176 hodín alebo 168 hodín?

Z čoho sa mi bude počítať materská na druhé dieťa? Z dávky v nezamestnanosti alebo sa ešte použije VZ zo zamestnania?
Do 31.5.2024 zamestnaná; od 1.6.2024 evidovaná na Úrade práce; 4.10.2024 – 28.5.2025 materská dovolenka; od 29.5.2025 rodičovská dovolenka.

Spoločnosť kúpila fekálne vozidlo. Môže spoločnosť zamestnať vodiča vozidla na dohodu o pracovnej činnosti alebo musí mať pracovnú zmluvu? Ak musí byť pracovná zmluva môže byť aj na kratší úväzok (napr. 4 hodiny)?

Keď prevádzka bude pracovať od pondelka do piatka, chcú pracovať aj v sobotu od 7:00 do 12:00, doteraz mali nastavenú pracovnú dobu 40 hodín 5 dni v týždni.
Je potrebné im zmeniť pracovnú dobu na 40 hodín 6 dni v týždni alebo to môžeme ponechať a tie soboty sa im budú preplácať nadčasy. S tým, že oni pracujú rôzne napr. v piatok si odpracujú iba 4,5 hodiny a v sobotu tiež 4,5 hod.

Iná prevádzka zase chcú pracovať tiež aj v soboty 6:00 do 10:00 ale s tým, že sa zamestnanci striedajú to znamená, že jednému zamestnancovi víde môžno 1-krát do mesiaca sobota. Je to potrebné dať do dodatku PZ?

 

Ako si vysvetliť vyššie uvedené ustanovenie ZP, ak zamestnanec /čašník/ má pracovnú zmluvu na 40 hodinový pracovný úväzok s fixnou mesačnou mzdou, ale podľa odpracovaných zmien sa stáva, že v niektorom mesiaci nemá plný počet hodín pracovného fondu. § 120 ods. 6 hovorí: U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas …, sa suma minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.
Predmetné ustanovenie nehovorí bližšie o dôvodoch neodpracovania určeného týždenného pracovného času zamestnancom. /napr. čerpanie dovolenky, nemoc ap/. Čo znamená, prosím, pre aplikačnú prax toto ustanovenie ZP?

Zamestnávame vysokošoláka na DoBP. Teraz v máji končí 1. stupeň štúdia bakalára, automaticky ďalej nastupuje na magisterské štúdium. Otázka je, či v období medzi ukončením bakalárskeho štúdia (štátna skúška) a zápisom do magisterského štúdia, čo bude až v septembri, bude mať daný vysokoškolák štatút študenta?

 

Zamestnanec, ktorý je súčasne aj SZČO má nárok na otcovskú dovolenku?
Ako zamestnanec je k nástupu na otcovskú dovolenku nemocensky poistený menej ako 270 dní a ako SZČO viac ako 270 dní. Má nárok na otcovskú dovolenku zo zamestnania a aj ako SZČO?