SZČO platiteľ DPH vlastní polyfunkčnú budovu (na prízemí byty, na poschodí obchodné priestory), ktorú nadobudol skolaudovanú ako platiteľ DPH v roku 2006 od platiteľa DPH a v roku 2021 bola budova kompletne zrekonštruovaná, nová kolaudácia bola v roku 2023.
SZČO chce ukončiť živnosť. Pred ukončením živnosti chce predať jeden byt a jeden nebytový priestor, ostatné byty a nebytovné priestory chce preradiť z obchodného majetku do súkromného vlastníctva, pričom príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti chce zdaňovať v zmysle § 6 ods. 3. Plánuje časom predať aj ostatné byty a priestory v tejto budove.
Prosím o usmernenie, ako postupovať z pohľadu DPH a z pohľadu dane z príjmov pred ukončením živnosti a po ukončení živnosti a zrušení registrácie na DPH? Musí ako platiteľ DPH byt aj nebytový priestor predať s DPH / s prenosom (ak ho predá platiteľovi DPH)? Musí pri zrušení registrácie na DPH odviesť DPH zo zostatkovej ceny nehnuteľností, ktoré prevedie do osobného vlastníctva? Čo sa týka dane z príjmu, pri predaji nehnuteľnosti do 5 rokov od vyradenia musí predaj zdaniť, po piatich rokoch už nie?
Zákony aj usmernenia ohľadom týchto otázok mám preštudované, no potrebujem sa uistiť v týchto otázkach. Klient sa samozrejme obrátil aj na daňového poradcu vo svojom okolí, no rada by som to mala potvrdené ešte z ďalšieho zdroja, ide o vyššie sumy.

Spoločnosť s r.o. má prenajatú nehnuteľnosť, za ktorú platí nájom prenajímateľovi. Spoločnosť ( nájomca ) má uzavreté zmluvy s dodávateľmi energií a služieb týkajúcich sa tejto nehnuteľnosti. Sú výdavky za spotrebovanú energiu a služby daňovým výdavkom až po zaplatení podľa podľa § 17 ods. 19 písm. b)? Alebo si ich nájomca môže dať do daňových nákladov aj keď neboli zaplatené, ale sa týkajú prenajatého majetku?

 

V 2023 som mal príjem z predaja cenných papierov (akcií konkrétnych firiem, žiadne ETF). Boli držané na regulovanej burze, niektoré dlhšie ako 365 dní a niektoré kratšie. Do daňového priznania by mali ísť len tie čo boli kratšie ako 365 dní, správne? Urobil som na nich zisk avšak, aby som vám vedel poslať konkrétne čísla, chcel som sa spýtať otázku: U brokera keď zadám nákup/predaj (objednávku), ktorá sa vyplní a obchod zbehne, tak tento obchod broker eviduje v ten deň ako transakciu v „trade day“, avšak reálny prepis akcií na moje meno zbehne až o 2 dní v „settlement day“ – je to schéma „T+2“, ktorá sa používa asi všade u všetkých brokerov.
Otázka teda znie, či do účtovníctva pôjde cena za nákup/predaj akcie v „trade day“ alebo v „settlement day“? Cena bude totiž trochu rozdielná, lebo kurz USD voči EUR sa za tie 2 dni zmenil (všetky akcie, čo som kupoval/predával boli za doláre). Napr. občania US sa riadia podľa „trade day“, ale občania Kanady podľa „settlement day“. Nenašiel som info ako to je u nás?

S.r.o. neplatca DPH má jedného spoločníka pán X a jedného konateľa pán Y. Pán Y ako konateľ s.r.o. pred cca 10 rokmi poskytol pôžičku spoločnosti vo výške 50 000 Eur a s.r.o. z tej pôžičky kúpila nehnuteľnosť. V zmluve o požičke bola lehota na vrátenie pôžičky do 31.12.2023. V zmluve o pôžičke bolo zakotvené, že spoločnosť za poskytnutú pôžičku ručí nehnuteľnosťou, ktorú s.r.o. kúpila a v prípade, ak spoločnosť nevráti pôžičku do 31.12.2023 pán Y ako konateľ má záložné právo na nehnuteľnosť a dostane ju v rámci vyrovnania zmluvy o pôžičke. Aktuálna hodnota nehnuteľnosti je 70 000 Eur. Spoločnosť nemala finačné prostriedky na vrátenie pôžičanej sumy a veriteľ pán Y vyzval spoločnosť na bezodplatný prevod vlastníckeho práva na nehnuteľnosť. Chcel by som sa opýtať, či má spoločnosť v tomto prípade povinnosť platiť daň z príjmu a či má povinnosť fyzická osoba pán Y – konateľ spoločnosti v tomto prípade povinnosť platiť daň z príjmu z takto nadobudnutej nehnuteľnosti resp. aké sú daňové povinnosti spoločnosti a pán Y ako fyzickej osoby .

Spoločnosť emitovala vlastnú zmenku, ktorá bola splatná dňa 04.10.2022. Nebola predložená na splatenie, takže stále evidujem istinu a počítajú sa ďalej úroky. Vzhľadom na to, že k 04.10.2023 ubehlo od splatnosti 365 dní, moja otázka je či tieto úroky z emitovanej vlastnej zmenky spadajú do § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov a budú pripočítateľnou položkou základu dane v roku 2023?

SZČO predala podnik (do svojej sro). Zaujíma ma úprava základu dane u predávajúceho, ale všade sa píše len o predaji medzi 2 PO.
SZČO predal len odpísané auto, záväzky a pohľadávky. Zisťujem ZD podľa § 17 ods. 1 písm. a). Predajná cena podniku je 10 000 €, záväzky (prijaté fa, mzdy, SF) 2 500€ a pohľadávky (vystavené neuhradené fa) 20 000 €. Mám niečo robiť s tými záväzkami a pohľadávkami u SZČO?

Občan poskytuje ubytovanie odídencom vo vlastnom dome, ktoré mu uhrádza obecný úrad. Je registrovaný na DÚ podľa § 6 ods. 3. Okrem toho má už len príjem zo závislej činnosti. Musí podať daňové priznanie typ B a niekde to uviesť ako oslobodené príjmy alebo stačí podať DP typ A? A už tie príjmy nijako neoznamuje?

Ak je manžel rezident SK, ale je zamestnaný v zahraničí (napr. Rakúsko), môže si manželka pri podaní podaní DPFO A za rok 2023 navýšiť ČZD o príjem manžela, ak jej z príjmu mesačne nevyšiel maximálny DB?

Matka má 2 deti, jedno má s bývalým partnerom a jedno s terajším partnerom – žijú v spoločnej domácnosti, ale nie sú manželia. Môže si matka pri podaní podaní DPFO A za rok 2023 navýšiť ČZD o príjem partnera (druha, nie manžela), aj keď je otcom len jedného dieťaťa a uplatňuje si DB na obidve deti?

Jedna sro vyplatí druhej sro dividendy v tej sro, kde tie dividendy prídu na účet. Potrebovala by som radu, čo sa týka účtovania – z pohľadu dane z príjmov a z pohľadu obratu na DPH, či sa suma započítava do obratu.