Živnostník dostal dotáciu na podnikanie v roku 2025 v sume napr. 7000 €. Túto sumu použil na nákup strojov a úhradu poistného podnikateľa do zdravotnej poisťovne.
V daňovom priznaní za rok 2025 si chce uplatniť paušálne výdavky.
Do príjmov zahrnie celú dotáciu, uplatní si 60 % paušál.
Otázka: Môže si v tomto prípade uplatniť do výdavkov aj poistné podnikateľa uhradené z dotácie?

 

Môže si živnostník uplatniť v nejakom pomere náklady za tel. poplatky + kúpu mobilu, ak sú faktúry od operátora na súkromnú osobu – nie na IČO?

Obchodná spoločnosť /s.r.o./ má v majetku budovu. V spodnej časti sú nebytové priestory /kancelárie , dielňa…/ a v hornej časti – prístavbe sú byty.
Spoločníci si chcú tieto byty previesť do osobného vlastníctva.
Po určení trhovej ceny napr. znaleckým posudkom si spoločníci na základe kúpnej zmluvy nehnuteľnosť predajú za nižšiu cenu. V daňovom priznaní spoločnosť sumu do výšky znaleckého posudku dodaní.
Je tento postup obhájiteľný pri daňovej kontrole?

 

Chcela by som sa opýtať ohľadne predčasného výberu z DDS
Výber je napr. 2000 eur, akú sumu dodaňujem ak som si predtým uplatňovala odpočet max. 180 Eur?

Developer vlastní pozemky a stavia rodinné domy , pričom podpisuje s klientami zmluvy o budúcej KZ, kde sú definované podmienky platenia. V zmluve je podmienka, že kupujúci je oboznámený a súhlasí s tým, že v cene kupovanej nehnuteľnosti sú zohľadnené všetky náklady, ktoré s výstavbou súvisia. Developer vybudoval v rámci výstavby cestnú komunikáciu, verejné osvetlenie, a kanalizáciu, ktorú predal kúpnou zmluvou za 1 euro obci a po kolaudácii IS odovzdal obci. Nevieme ani jednoznačne posúdiť, či sa jedná o vyvolané investície , alebo investície súvisiace s infraštruktúrou, ktoré súvisia s výstavbou nehnuteľností.
Otázka: Ako treba postupovať z pohľadu dane z príjmov, sú náklady na vybudovanie sietí daňovo uznaným nákladom v celkovej hodnote obstarávacích nákladov ? Alebo treba náklady na IS posúdiť do výšky príjmov z predaja?
Keďže sa jedná o kúpnu zmluvu za 1 euro obci, treba vyradiť hodnotu nákladov IS pri predaji obci? Alebo hodnotu IS nevyradíme, a náklady na IS máme posúdiť ako súčasť celkových stavebných nákladov, ktoré sa vyradia až pri predaji jednotlivých nehnuteľností?

Sú 3-ja Spoločníci/konatelia v sro, a v ich predmete činnosti je vypracovanie PD na rôzne nehnututeľnosti. Každý v postavení SZČO do tejto sro fakturuje práce architekta – na čo treba dať prosím vás pozor, aby to bolo priechodné. Ak si to ošetria 1. Konflikt záujmov (Obchodný zákonník) • Riešenie: Musia mať v zápisnici z VZ výslovne schválené, že konatelia môžu pre spoločnosť vykonávať architektonickú činnosť aj ako SZČO, kde si vzájomne schvália možnosť fakturovať architektonické služby ako SZČO. Zdôvodnenie ekonomickej výhodnosti – „Spoločnosť bude využívať služby spoločníkov ako SZČO z dôvodu flexibility a úspory nákladov na trvalých zamestnancov v čase výkyvov dopytu po projekčných prácach.“ Riešenie: Musíme vedieť preukázať, že s.r.o. nemá vlastných zamestnancov – architektov a že bez týchto SZČO by projekt nevedela fyzicky vypracovať. • Zmluvu so spoločníkom A musí za s.r.o. podpísať spoločník B (alebo C). Musí tam byť krížová kontrola. Transferové oceňovanie (Trojnásobné riziko) Riešenie: Každá SZČO musí fakturovať iné sumy na základe reálne odpracovaných hodín na konkrétnych projektoch ku každej faktúre výkaz hodín a reálny výkres, kde sú podpísaní ako autori Zápisnica z VZ podľa § 136 a § 127a Obchodného zákonníka je ich „právny štít“. Odovzdávacieho protokolu, ktorý by mal byť neoddeliteľnou súčasťou každej faktúry medzi SZČO a s.r.o. (najmä ak sú si navzájom konateľmi). Slúži ako hlavný dôkaz pre daňovú kontrolu, že práca bola reálne vykonaná a odovzdaná. Bol by to bez rizika? Alebo vôbec nie?

Naša firma XY s.r.o. spolupracuje s obchodným zástupcami.
Viacerý sú v pracovnom pomere, ale jeden jediný je na živnosť.
Kúpili sme nové osobné motorové vozidlá. Pri zamestnancoch nevzniká žiaden problém.
Ale čo s motorovým vozidlo, ktoré používa náš obchodný zástupca-živnostník.
Máme mu mesačne fakturovať prenájom motorového vozidla (PHM, servis ………)
Alebo má radšej kúpiť a používať vlastné motorové vozidlo?

Ako postupovať v prípade, ak naša spol. (SRO) postúpila ako postupca vlastnú pohľadávku z obchodného styku (nepremlčaná pohľadávka, ku ktorej boli vytvárané opravné položky podľa § 20 ods. 4 ZDP) na inú spol. (SRO) ako postupníka. Postupník dohodnutú odplatu (75 % z menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky) nezaplatil. Je možné ku tejto pohľadávke vytvárať v prípade jej nezaplatenia daňovo uznateľnú opravnú položku ? Poznamenávam, že pri postúpení tejto pohľadávky bol na ú. 646 účtovaný výnos v sume dohodnutej odplaty za postúpenie.

Sro má v majetku „nehnuteľnosť N1“ zaradenú v 5. odpisovej skupine. V prednej časti budovy sa nachádzajú kancelárske priestory, tie tvoria menšiu časť N1. V zadnej časti je výrobná hala a sklad. V roku 2026 sa začala rekonštrukcia N1. S tým, že v kancelárskej časti sa prerábajú sociálne zariadenia (výmena obkladov a dlažby, sanity za nové), výmena okien za nové (s lepšími tepelnými, izolačnými vlastnosťami) a v zadnej časti sa robí kompletná rekonštrukcia haly spočívajúca v stavebných úpravách, inštalácia novej rekuperácie, filtračných jednotiek, ktoré tam neboli. Keďže sa jedná o 1 kartu majetku, musím všetko účtovať ako technické zhodnotenie vstupujúce do ceny N1? Alebo môžeme zaúčtovať faktúry za prerábku sociálnych zariadení priamo do nákladov? K týmto úpravám na N1 nebolo potrebné žiadne stavebné povolenie. Môžem na mesačnej báze tieto náklady účtovať ako zvýšenie ceny a odpisovať zo zvýšenej ceny? Firma zároveň vlastní druhú nehnuteľnosť N2, ktorú využívala ako sklad a teraz ju začína prerába zo skladových priestorov na výrobnú halu. Bolo vydané aj stavebné rozhodnutie a po skončení bude potrebná kolaudácia danej nehnuteľnosti. Predpokladaná doba práce je cca 1 rok. Toto celé budeme účtovať ako technické zhodnotie. Rozmýšlam správne, že všetky náklad na toto TZ na N2 zaradím do ceny majetku (zvýšenie OC) až dňom kolaudácie? Nemôžem to účtovať ako zvýšenie ceny napr. na mesačnej báze, lebo by mi počítalo odpisy z tejto zvýšenej ceny.

Úpravy nebytových priestorov budeme účtovať ako TZ, keďže ide o pomerne rozsiahle úpravy.
Radi by sme sa ale ešte poradili, či:
– je možné toto TZ zaradiť samostatne a odpisovať po dobu nájmu tohto nového nájomcu alebo to musí byť TZ ako navýšenie hodnoty nehnuteľnosti? Ide o to, daná rekonštrukcia nemusí byť použiteľná po celú dobu odpisovania, napríklad ak sa skončí nájom s týmto nájomníkom a ďalší nový nájomca bude potrebovať upraviť priestory úplne inak a teda každou ďalšou úpravou / rekonštrukciou sa navyšuje hodnota odpisovanej nehnuteľnosti ako celku, čo ale nemusí odzrkadlovať reálny stav.

– refakturované výdavky by sme radi dali rovno do výnosov v plnej výške v danom roku refakturácie, berieme to ako nejaký poplatok za uzatvorenie nájmu
– a zároveň nájomca by tieto refakturáčné faktúry mohol mať v nákladoch daného roku
Radi by sme tieto výnosy z refakturácie uplatnili v jednom roku a nie ich časovo rozlišovali počas dĺheho obdobia odpisovanie TZ.
Je uvedené možno nejakým spôsobom zrealizovať aj takto?