Podala som za klientku dodatočné DPFO typ A 2023 kvôli nároku na DB pomocou základu dane 2. oprávnenej osoby. V RZD jej vyšiel preplatok 241,61 EUR, ktorý jej bol aj vyplatený.
Dodatočné DP som vyplnila rovnakým postupom akoby som vyplňala riadne, len plus tabuľka VII:
r.39 5 994,62
r.44 1 071,80
r.45   203,64
r.56   203,64
r.56a 14 854,22
r.57  3 360
r.58 0
r.59 1 618,55
r.60 1 741,45
r.61 1 537,81
r.69   445,24  (tu som dala skutočné zaplatené preddavky z RZD pred vrátením preplatku)
r.72  -445,24
Tabuľka VII
r.73  203,64
r.74 0
r.75  -241,61
r.76  -203,63 (toto by jej mali vrátiť)
r.78 1 537,81 DB na poukazenie správcom dane

a v tabuľke VII som uvádzala podľa vysvetliviek v riadkoch, čo bolo treba teda r. 73 daň z RZD, r. 74 rozdiel medzi RZD a daňovou povinnosťou v dodatočnom DP, keďže sa to nemenilo bola 0, v r. 75 bol uvedený preplatok, ktorý jej vyšiel a vyplatili z RZD 241,61 EUR. V r. 76 mi vyšla suma preplatku dane 203,63 EUR, pretože počas roka zaplatila preddavky 445,24 EUR, časť jej vrátili a ta zvyšná časť 203,63 EUR jej v dodatočnom DP bola odpočítaná o zvýšeneho DB.
Pani z DU tvrdí, že v r. 69 nemôže byť zaplatený preddavok, pretože jej bol vrátený a daň je v RZD vysporiadaná a že ona predsa podáva len kvôli ZD 2. opravnej osoby, ale ja jej predsa podávam dodatočné DP preto, lebo v RZD neboli všetky skutočnosti možné uviesť (ZD 2. opr. osoby) a v dodatočnom DP sa daňová povinnosť odpočíta od ešte nevyplatenej časti DB navyšenej vďaka 2. opravnej osobe.
Tak neviem, či som niečo nepochopila a pri použití ZD 2. opravnej osobe, nemá nárok už na zvyšnú časť vrátenia preddavku, len potom vôbec netuším ako to má byť v DP uvedené alebo niečo nepochopila pani s DÚ, lebo jej odpoveď, že tabuľku VII tam musím napasovať, ale ako? Mám v DP r. 69, 72  natvrdo dať inú sumu a potom ignorovať poučenia v tabuľke VII?

 

Prijatá služba za poskytnuté právne služby s DPH bola k 31.12.2021 nezaplatená a bola pripočítateľnou položkou k základu dane vo výške základu dane teda bez DPH.
Faktúra je k 31.12.2023 stále neuhradená a teda záväzok je po lehote splatnosti viac ako 360 dní a bolo by potrebné dodaniť záväzok vo výške minimálne 20 % z hodnoty záväzku (teda vrátane DPH).
Aký postup zvoliť v tomto prípade a do ktorých riadkov tlačiva uvádzať prípadné dodanenie záväzku. Posudzovanie podľa ktorého paragrafu má prednosť ?

 

Vlastníkom spoločenstva navrhla stredoslovenská energetika odškodné. Ide z ich strany o rozšírenie ďalších stĺpov elektrického napätia na ich pozemkoch a tým by ich vlastníci nemohli v týchto častiach používať (cca.100 rokov). Potrebovala by som poradiť ohľadom tohto odškodného. Ide o výnos, ktorý musia vlastníci zdaniť v rámci pozemkového spoločenstva? Mne skôr vychádza, že áno.

V roku 2023 sme sa zlúčili s našou dcérskou spoločnosťou. Vznikli nám oceňovacie rozdiely na účte 416. Sme firma s povinnosťou auditu a tým pádom účtujeme aj o odloženej dani.
Neviem ako správne započítať účet 416 do odloženej dane, respektíve či ho tam vôbec počítať.
Našla som príklady, že účet 416 sa v rámci odloženej dane účtuje priamo 416/481. Čím si ale postupne tieto oceňovacie rozdiely na účte 416 vynulujem. Čo mi nepríde správne nakoľko účet 416 by sa mal preúčtovať na niektorý účet 42*. Nakoľko to nebolo v zmluve o zlúčení dohodnuté. Neviem tak zatiaľ urobiť.
Vo výpočte odloženej dane som vypočítala odložený daňový záväzok 6/7 oceňovacích rozdielov, keďže ich ideme zdaňovať 7 rokov a zaúčtovala 592/481. Toto mi ale ponížilo účtovný hospodársky výsledok o značnú sumu. Je to takto správne?

Spoločnosť sa rozhodla uzatvoriť poistenie zodpovednosti za škodu za svojich zamestnancov. Poistenie bude za zamestnancov platiť spoločnosť. V prípade škody, ktorú spôsobí zamestnanec, bude prijímateľom poistného plnenia spoločnosť.
1. Je toto poistenie daňovým výdavkom ?
2. Je toto poistenie nepeňažným príjmom zamestnanca ? (bude z neho platiť daň a odvody)
3. Môže byť uvedené zamestnaneckým benefitom za podmienky, že si spoločnosť určí rizikovú skupinu zamestnancov napr. v pracovnej zmluve, alebo v internej smernici, aby sa vyhla diskriminácii ?

Chcela by som sa opýtať, podľa ktorého paragrafu sa postupuje v prípade používania automobilu len na firemné účely a zároveň paušalizácie 80/20 (nevedenie knihy jázd). Zaujíma ma skôr to krátenie všetkých výdavkov, aj odpisov v rozsahu 20%. Lebo väčšina účtovníkov čo viem, keď krátia PHL a auto sa používa výhradne na firemné účely tak si uplatňujú 100% všetkých nákladov súvisiacich s prevádzkou vozidla, ako aj odpisy.

Môj podnet bol na Vašu odpoveď (reakciu):
Ja odporúčam uplatňovať paušalizáciu 80/20 na motorové vozidlo v prípade ak dôvodom je nevedenie knihy jázd na účely preukazovania daňových výdavkov, pričom zámerom nie je poskytnutie na súkromné účely zamestnanca (konateľa) spoločnosti ale dôvod je zjednodušenie administratívy. V takomto prípade nevzniká nepeňažný príjem z dôvodu že neexistuje písomná dohoda o používaní motorového vozidla na súkromné účely zamestnancom a krátia sa všetky výdavky vrátane odpisov v rozsahu 20 % čo sa uvádza do daňového priznania na r. 15 TAB A pre právnické osoby.

Dobrý deň, potrebovala by som poradiť ohľadom odpisu benzín+PHEV automobilu. Podľa zákona, by mal byť tento typ automobilu zaradený do odpisovej skupiny 0 (2 roky). Omylom však minulý rok bol zaradený do 1. odpisovej skupiny (4 roky). Chcem sa ohľadom tohto poradiť. Zvažujem, že by som podala dodatočné daňové priznanie za rok 2022, kde by som toto auto daňovo odpísala podľa odpisovej skupiny 0, účtovne by som ho nechala odpisovať ďalej podľa 4 rokov (48 mesiacov). Zároveň by som cez daňové priznanie požiadala o vrátenie dane. Druhú možnosť, ktorú mám je, postupovať podľa § 17 ods.29 ZDP. Tu však neviem, či navýšiť daňový odpis priamo v nákladoch 551 (na analytiku by som dala, že ide o takýto odpis z minulého roka) alebo radšej to účtovať na účet v účtovnej skupine 429 a potom upraviť riadok daňového priznania 290. V rámci odpisu ide o vyššiu sumu cca. 11.500,00 eur. Za skorú odpoveď vopred ďakujem.

S.r.o. má jedného spoločníka. Spoločník vážne ochorel a prepísal spoločnosť na manželku bezodplatne. Manželka je povinná podať daňové priznanie a zdaniť pôvodné vklady do ZI? Darovacia zmluva nebola napísaná.

Občan poskytuje ubytovanie prostredníctvom platformy Booking a Airbnb. Je zaregistrovaný na daňovom úrade (má pridelené DIČ, z dôvodu prenájmu cez Booking), ale nemá živnostenské oprávnenie. Môže postupovať podľa § 6 a uplatniť si 60 % paušálne výdavky? Alebo musí ísť podľa § 8 – iné príjmy a do výdavkov si môže dať iba preukázateľné výdavky? Ak bude príjem posudzovaný podľa § 8, môže do preukázateľných výdavkov zarátať aj „odpisy“?

Aké povinnosti má FO pri zmene – predaji / darovaní podielu v sro?
Konkrétne, 2 osoby založili sro, ZI 5 000 €, podiel 50/50, obaja sú aj konateľmi. Časom sa stali manželmi.
Firma funguje zopár rokov, má relatívne vysokú hodnotu majetku, eviduje nevysporiadané zisky, záväzky voči spoločníkom, kladné VI.

Jeden zo spoločníkov/manželov sa chce vzdať firmy, nechať ju v plnom rozsahu druhému. Možno sa časom k tomuto podnikaniu vráti. Účtovanie, resp. zmena v analytike sro je mi celkom jasná. Neviem si však predstaviť rozsah dopadu na dane FO.

Opýtam sa konkrétne, ak manželka daruje celý podiel manželovi (50% na ZI) a manžel jej daruje tento podiel znova (50% na ZI) ešte v tom istom kalendárnom roku, aké dopady to bude mať na ich daňové priznanie?