Cestovné a stravné náhrady a ich paušalizácia

Ak má zamestnanec uvedené v PZ – miesto výkonu práce adresu trvalého bydliska (montéri) a z rozhodnutia vedenia spoločnosti a vypracovanej smernice sa od zamestnanca nevyžaduje vyhotovený CP, takémuto zamestnancovi sa prepláca stravné v zmysle Opatrenia MPSVaR ako pri pracovnej ceste v rozsahu 5-12 hodín v mesačnej mzde. Bude takýto náklad (bez CP, ale v zmysle smernice) daňovo uznaný z pohľadu Finančnej správy ? IP takéto riešenie pri kontrole akceptoval.

Uplatňovanie zrážkovej dane pri predaji umeleckých výrobkov

Môžete mi vysvetliť o aké paragrafy zo zákona o DzP opiera Finančná správa nižšie uvedené tvrdenie? Na základe čoho nemusí byť uplatnená zrážková daň pri príjmoch podľa § 6 ods. 2 písm. a), keď nie je uzatvorená dohoda podľa § 43 ods. 14? Poprosím, o Váš názor na túto situáciu. Podotknem ešte, že ja riešim situáciu, kedy mi umelci tvrdia, že nemusia mať pri predaji svojich výrobkov v stánku v rámci festivalu registračné pokladnice, pretože predávajú umelecké výrobky.

Otázka č. 4 – príjmy autora bez uzatvorenej zmluvy o dielo (ak nejde o dielo vytvorené autorom na objednávku)
Fyzická osoba umelec (maliar) vytvoril dielo z vlastného podnetu, bez zadania od objednávateľa (bez uzatvorenia zmluvy) a na vlastné náklady, ktoré následne predá. Ako posúdi uvedený daňovník takéto príjmy, keď neuzatvoril žiadnu zmluvu o vytvorení diela, ani licenčnú zmluvu podľa autorského zákona?

Odpoveď:
Maliar takéto príjmy z vytvorenia diela zaradí medzi príjmy podľa § 6 ods.2 písm. a) zákona o dani z príjmov, a to aj napriek tomu, že nemá uzatvorenú zmluvu o dielo. V danom prípade ide o dielo spĺňajúce charakter duševnej tvorivej činnosti podľa autorského zákona, pričom z takto dosiahnutých príjmov sa daň vyberaná zrážkou neuplatní. Daňovník príjem zdaní sám, prostredníctvom podaného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie (ak mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie v súlade s ustanovením § 32 zákona o dani z príjmov).

Poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu na stravu vo vlastnom zariadení

Zamestnávateľ vlastní reštauráciu, kde zamestnancom poskytuje stravu. Kalkulácia jedného jedla je 4,50 €. Zamestnancom prispieva na stravu sumu 3,30 € a rád by zvyšok sumy stravy prispieval zo sociálneho fondu. Tým pádom by zamestnanci neprispievali vôbec. Bude pre zamestnanca hodnota stravy prevyšujúca maximálny limit vyplývajúci zo Zákonníka práce a príspevok zo sociálneho fondu nepeňažný príjem?

Oprava nevýznamnej chyby minulých účtovných období – nevýznamný výnos

​Môže s.r.o. (neplatiteľ DPH) opraviť chybu minulého účtovného obdobia (2021) v tomto účtovnom období (2022), ak ide o výnosovú položku, ale nevýznamnej veľkosti (suma 15,12 € – výška výnosového úroku v roku 2021) ? Môže sa oprieť o § 5 ods. 1 Postupov účtovania? Alebo musí aj pri takto nízkej sume podávať dodatočné DP k dani z príjmov?

Požičanie peňažných prostriedkov materskej spoločnosti do USA – dá sa bezúročne ?

Môže slovenská s.r.o. (platiteľ DPH) poslať svojej materskej spoločnosti do USA určitú sumu peňažných prostriedkov bez úroku? Materská spoločnosť v USA potrebuje určitú sumu peňažných prostriedkov ako požičanie na cca mesiac a potom uvedenú sumu vráti späť. Je to možné urobiť bezúročne alebo tam vždy musí byť úrok ? Ako ideálne stanoviť výšku úroku ?

Zápočet dane zaplatenej v zahraničí – dodatočne

Chcel by som Vás poprosiť o nasmerovanie k riešeniu môjho problému. S.r.o. (jediný spoločník a konateľ je občan Nemecka) registrovaná na Slovensku vykonáva montážne práce na lodiach v lodenici v Nemecku formou subdodávky. Práce vykonávajú slovenskí živnostníci reálne v Nemecku. Táto s.r.o. vykázala v roku 2017 zisk, ktorý na Slovensku aj zdanila a daň zaplatila. V roku 2021 nemecký daňový úrad zistil, že firma mala mať v Nemecku zriadenú stálu prevádzkareň, nakoľko je činnosť firmy riadená z Nemecka a na Slovensku okrem virtuálneho sídla nemá žiaden majetok. Nemecký daňový úrad firmu zaregistroval z úradnej moci – po preštudovaní smernice a nemeckého zákona o dani z príjmu má nemecký daňový úrad pravdu. Následne daňový poradca z Nemecka si vyžiadal všetky doklady a podal v Nemecku daňové priznania a zdanil celý zisk, ktorý bol zdanený aj na Slovensku. Je možné teraz následne nejakým spôsobom požiadať o vrátenie celej dane zaplatenej na Slovensku, nakoľko zjavne došlo k dvojitému zdaneniu zisku?

Odpustenie zmeškanej lehoty a jej „limity“

Účtovná kancelária zastrešuje vedenie účtovníctva viacerým daňovým subjektom. Časť DPPO sme podali načas do 31.03.2022, ostatným sme podali oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DPPO do 30.06.2022. Ako „naschvál“ hlavný účtovník, ktorý má na starosti podávania DPPO a finálnu kontrolu ešte pred podaním dostal COVID 27.06.2022 a bol na COVID PN od 27.06.2022 do 06.07.2022 (vrátane). Samozrejme, tým pádom nestihol skontrolovať a podať uzávierky za týchto klientov, ktorí mali podané oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DPPP („odklad“). Príčiny nepodania: posledné odsúhlasenie ZD s klientom, doriešenie nezrovnalostí a pod.. Telefonicky s jednou zo správkyň si hlavný účtovník odkomunikoval, že nemusí podávať DPPO, že po návrate z PN podá žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty podľa §29 ods. 1 daňového poriadku a že mu bude pokuty za nepodanie odpustená, nakoľko má pádny dôvod prečo nepodal. Tak po návrate hlavného účtovníka do práce z PN sme DPPO podali, zároveň sme podali aj žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty podľa príslušného ustanovenia daňového poriadku. Na druhý deň volala správkyňa, že máme stiahnuť žiadosť, že nám nevyhovie, nakoľko už sme žiadali o predĺženie lehoty na podanie DPPO a že daňový subjekt bol povinný podať DPPO v tejto predĺženej lehote tak, ako mohol, keď konateľ má uzavretú zmluvu s účtovnou kanceláriou a daná účtovná kancelária má u seba všetky spracované doklady. Prosím Vás, je naozaj pravda, že za to, že hlavný účtovník bol PN, nie je možné žiadať o odpustenie zmeškanej lehoty?