Nový klient mi priniesol doklady za rok 2023. Slovenská s.r.o. vykonáva prepravné služby. Vystaví faktúry, ktorých inkaso prebehne na účet konateľovej dcéry. ( Dôvod nepoznám)
S.r.o. nemá založený firemný účet v roku 2023 (od roku 2024 už si založili).
Prosím, ako naúčtovať inkaso vystavených faktúr? 355/311? (Nestotožňujem sa s týmto zápisom) a následne ako vysporiadať účet 355 cez pokladňu?

Podal som za rok 2023 ako SZČO daňové priznanie, v ktorom som si neuplatnil ako výdavok žiadne zaplatené odvody počas roka 2023, kvôli vyššiemu základu dane pre účel daňové bonusu na deti. Moja otázka znie, či ZP vypočítavajú základ na RZZP ako (základ dane + uhradené odvody, aj keď nie sú uvedené v DP) / 1,486 , alebo je to iba základ dane z DP/1,486 ? Ak platí uhradené odvody, tak sú to odvody SP aj ZP? Odkiaľ majú informáciu o uhradených SP odvodoch?

Sme s.r.o. a chceme vyplatiť fyzickým osobám /spoločník, spriaznené osoby/ úroky z pôžičiek, ktoré nám poskytli. Nastala u nás polemika, či vieme dané úroky očistiť zrážkovou daňou pred ich vyplatením, aby to tieto fyzické osoby /rezidenti aj nerezidenti SR/ už nemuseli riešiť v daňových priznaniach.

Klient mal v roku 2022 škodovú udalosť (zhorel mu dom). Vzhľadom na to že to bola novostavba a následné rozsiahle škody, tak bola v rámci šetrenia poistnej udalosti privolaná aj kriminálka a zisťovanie príčiny požiaru, či to bolo resp. nebolo úmyselné  a následne prijaté opatrenia k hradeniu poistnej udalosti. Cudzie zavinenie nebolo preukázané.

Otázka smeruje na povinnú archiváciu dokladov, ktoré boli klientovi odovzdané, lenže v rámci požiaru sa znehodnotili. Čo v tomto prípade, ak by prišla klientovi daňová kontrola na obdobie, ktoré nevie preukázať z dôvodu riadne nahlásenej poistnej udalosti (požiar rodinného domu). Časť dokladov je možné dohľadať v elektronickej podobe, ale to je len zlomok, väčšina dokladov bola v originále vo fyzickej podobe archivovaná v šanónoch, ktoré počas požiaru zhoreli.  Aké sankcie hrozia v tomto prípade klientovi na nepreukázanie daňových dokladov, lebo už nie sú k dispozícii? Berie do úvahy správca dane vzniknutú poistnú udalosť ako poľahčujúcu okolnosť alebo v tomto prípade môže byť nekompromisný a určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii a rozdiel klientovi dorubiť?

Ak SZČO, ktorá podniká viac ako rok a od 1.7.2023 by jej vznikla povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne – ako je potrebné postupovať, ak SZČO zruší živnosť napríklad k 31.5.2023? Bude (od 1.7.2023 bývalá SZČO) povinná hradiť odvody za rok 2022 aj v tomto prípade – a za aké obdobie?

Daňovník prenajíma obchodný priestor v osobnom majetku. Nehnuteľnosť doteraz neodpisoval, ale uvažuje o zaradení do obchodného majetku. (Odpisy nehnuteľnosti 20 rokov – odpisová skupina 5 – ide o nebytový priestor – obchod). Keďže nehnuteľnosť kúpil v 90-tych rokoch, podľa môjho názoru už by boli odpisy 0 EUR. Je možné nejakým spôsobom zahrnúť odpisy do nákladov, napríklad, ak bolo odpisovanie prerušené? Prípadne bola by možnosť predať nehnuteľnosť a následne ju o nejaký čas kúpiť späť a začať uplatňovať odpisy? (samozrejme kupujúci by pri predaji uhradil daň z predaja nehnuteľnosti).

Chcela by som sa spýtať v prípade, že štatutár občianskeho združenia /príjem má len taký, že nepodáva daňové priznanie/ založil jednoosobovú s.r.o a bude fakturovať pre OZ ubytovanie a stravu, OZ má zmluvu s obecným úradom na prenájom priestorov na školenie. S.r.o vrámci školení dodáva ubytovanie a stravovanie z hľadiska daňového úradu a účtovníctva je to správne, môžu spolu ako spriaznené osoby fakturovať?

Riešim v reštaurácii donášku cez Wolt. Predchádzajúca účtovníčka túto tržbu riešila cez ID, nakoľko táto donáška nebola evidovaná cez e-kasu. Môj názor je, že všetok predaj v reštaurácii, či je to osobný odber alebo donáška sa má hneď aj zaevidovať v e-kase (VRP) ako tržba. Je nejaká výnimka, že predaj cez Wolt sa nemusí evidovať v e-kase?