Chceli by sme sa opýtať na názor, ako sa aplikuje § 1 ods. 2 písm. b).
Otázka:
Máme člena predstavenstva slovenskej akciovej spoločnosti, ktorý má trvalý pobyt a daňovú rezidenciu v Českej republike a súčasne je v tejto slovenskej akciovej spoločnosti aj zamestnaný. Konateľ chodí na 3-4dňové „týždňovky“ a ubytuje sa v blizkosti sídla slovenskej akciovej spoločnosti. Je možné cestu konateľa z miesta trvalého pobytu v Česku do sídla slovenskej spoločnosti (prípadne aj zo sídla slovenskej spoločnosti do miesta ubytovania v blízkosti sídla spoločnosti, prípadne cesty za obchodnými partnermi zo sídla slovenskej spoločnosti) a späť považovať za pracovnú cestu v zmysle tohto § 1 ods. 2 písm. b)? Alebo je skutočnosť, že má popri svojej funkcií v štatutárnom orgáne aj pracovnú zmluvu prekážkou pre nazeranie na túto cestu ako na pracovnú cestu štatutára v zmysle tohto § 1 ods. 2 písm. b)? Ak sa na neho nazerá ako na zamestnanca rozumiem, že táto cesta nemôže byť pracovnou cestu, ak nemá pravidelné pracovisko v mieste trvalého pobytu (napr. ak by vykonával povolanie, pre ktoré je typická častá zmena pracoviska – napr. obchodný zástupca).

Zákon č. 283/2002 z.z. o cestovných náhradách
(2) Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám,
a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,
b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu,
c) ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak je to dohodnuté.