Zamestnávateľ z vážnych prevádzkových dôvodov pri dodržaní všetkých náležitostí využije § 142 ods 4 ZP a od určitého dňa napr. od 20.3.2020 do 30.4.2020 nebude zamestnancom prideľovať prácu, ale bude im vyplácať náhradu mzdy vo výške 60 % priemerného zárobku. Keďže niektorí zamestnanci sú veľmi kreatívni, čo v prípade, že počas tohoto obdobia zamestnanec prinesie PN-ku? Má prednosť PN-ka, alebo ju zamestnávateľ nemá brať do úvahy a pokračuje vo vyplácaní 60% priemernej mzdy? Ak bude PN-ka trvať dlhšie ako 10 dní, má ju postúpiť sociálnej poisťovni, aby pokračovala vo vyplácaní nemocenských dávok? Neporuší tým zamestnávateľ nejaký zákon, aby to nebolo posudzované ako zneužívanie dávok nemocenského poistenia?
Resp. čo s PN-kou, ktorá začala napr. 15.3.2020 a ku dňu 20.3.2020 stále trvá a pokračuje ďalej? Pokračovať vo vyplácaní náhrady príjmu počas PN a následne ju postúpiť sociálnej poisťovni?
Čo v prípade, ak má zamestnávateľ zavedené konto pracovného času a z vážnych prevádzkových dôvodov celý mesiac zamestnancom nerozpíše zmeny, teda budú mať záporné konto pracovného času. Počas tohto obdobia, keď nebudú mať rozpísané zmeny a prinesú PN-ku, čo s PN-kou v tomto prípade? Platiť náhradu príjmu počas PN a následne PN-ku postúpiť sociálnej poisťovni?
Z náhrady mzdy vo výške 60 % priemerného zárobku podľa § 142 ods 4 ZP sa platia všetky odvody do sociálnej a zdravotných poisťovní a preddavok na daň z príjmu? Má zamestnávateľ nejakú oznamovaciu povinnosť z tohto titulu voči soc.poisť, zdravot. poisť a daň. úradu? Trochu komplikované a veľa otázok v jednom, ale myslím si že túto dilemu bude riešiť v tejto situácii veľa zamestnávateľov.